Obrana a uhryznutie

Často sa dopočujeme o prípade, že pes pohrýzol človeka. Ide však vždy o pohryznutie?
Mnohé sú nedorozumením, iné vyplývajú z obrany psa proti zneužitiu. Ak sa stane vzťah pes- človek dôverný, u psa vznikne zábrana uhryznúť pána -maximálne ide o „uštipnutie\". Vzápätí sa pes ospravedlňuje, čo dáva najavo lízaním, podávaním labky alebo kňučaním. Dokonca v niektorých prípadoch sa môže „uštipnutie\" psa do dolných končatín pána chápať ako jeho vlčie dedičstvo, a síce ako výzva k hre.

Jediná požiadavka pri výcviku služobných psov je, aby pes figuranta pevne držal a v žiadnom prípade nepustil. V zápale však môže byť psí stisk naozaj bolestivý, preto figurant používa rukáv.

Ostrý pes je nevypočítateľný, pretože má agresívny charakter. Taký sa stáva hrozbou pre svoje okolie. Charakteristické pre hrýzavé psy je, že útočia bez predchádzajúceho varovania. Môžu zaútočiť aj na svojho pána alebo člena rodiny. Taký pes je jednoznačnou výstrahou majiteľovi, ktorý si želá, aby svoju ostrosť prejavil na ľuďoch. Keď sa stretnete s takým psom, vždy sa treba správať nenápadne, pokojne a neprovokovať ho prudkými pohybmi.

Normálny pes sa stále drží princípu primeranosti a nestráca sebakontrolu. Taký pes vyčerpá svoje možnosti agresívneho správania len vtedy, keď bráni svoje vlastné teritórium alebo príslušníkov svojej rodiny.

Aj uhryznutie treba rozlišovať. Môže ísť o snahu zadržať niečo pomocou čeľuste i reflexívne obranné chniapanie či hravé šípanie. Len zle vychovaný pes sa správa nepredvídateľne a spôsobí krvavé rany.