Obete ľudskej lásky

Jedného dňa mi párik hlupákov priniesol naspäť šteňa, ktoré som im predala pred troma mesiacmi s odôvodnením, že nie je dosť sympatické! \"Čo si mysleli? Že to chúďa zviera s nimi bude viesť konverzáciu ako v kreslenom filme a ospravedlňovať sa, keď urobí mláčku?\" rozčuľuje sa Anne, francúzska chovateľka dalmatíncov na \"mešťanov, ktorí si myslia, že žiť sa dá podľa Walta Disneyho\". Už dvadsať rokov, odkedy sa venuje dalmalíncom, kladie veľký dôraz na to, aby ich nepredala hocikomu, lebo žiadostí je veľa. I tak sa však, ako vidieť, možno pomýliť.  Odkedy sa vo svete premietajú kreslené disneyovky na \"zvieracie\" témy, ľudia akoby stratili súdnosť. Žijú v meste na malej ploche bez záhrady a predstavujú si, že budú môcť chovať veľké zviera a kŕmiť ho desiatimi dekami pedigree denne. Keď im pes, celý deň zavretý v byte, roztrhá kreslá, nahnevajú sa. V USA predávajú knižôčku, ktorá informuje potencionálnych kupcov o nevýhodách chovu dalmatíncov. Dalmatínci mali pôvodne za úlohu  sprevádzať kone, a potrebujú preto priestor. Kvôli hladkej srsti sú však citliví na zimu a musia nocovať vnútri. Treba rátať aj s tým, že z rozkošnej malej guľôčky s čiernymi škvrnkami vyrastie onedlho 3D-kilový kus, ktorý zhltne 2 kilá mäsa denne, vydrží bežať hodiny a nemá vždy najlepšiu povahu. Aj iné rasy sa podľa módy stávajú obeťami ľudskej lásky. Po filme Beethoven sa Američania zamilovali do veľkých huňatých benardínov. Francúzi si podľa vzoru svojich prezidentov  obľúbili labradory. No keď módna vlna či ošiaľ prejde, z nadšených chovateľov sa stávajú krkavčí páni ...