Obeť na izbe č. 206

Na kúpeľných pobytoch, internátoch a rôznych ubytovniach sú jednými z najemotívnejších situácií tzv. krátke kamarátstva. Ak sa vám pošťastí a natrafíte na celkom dobrú pohodáčku, pobyt bude prebiehať ako z komediálneho seriálu, no v tom najhoršom prípade sa môže stať, že v izbe nájdete rozvalenú, lenivú obezitu alebo nahluchlého sebca. Spolubývajúcich si jednoducho nevyberiete, ani ich neprevychováte, pretože väčšinou ide o svojprávnych dospelých ľudí, ktorí majú právo na vlastný životný štýl. Dokým je ich konanie v súlade s ubytovacím poriadkom, svojím hundraním nič nezmôžete.

Na istý liečebný pobyt sa počas letných prázdnin chystal aj Jožo, ktorému sem-tam vyskočil krčný stavec alebo ho znenazdajky seklo v krížoch. Pritom ani ťažko nepracoval, len študoval alebo sa tváril, že drží učebnicu v ruke. Jožo sa už nevedel dočkať na sexi masérky, štýlové animátorky v plavkách a slečny od vedľa, ktorým sa v noci spať rozhodne nebude chcieť. Lenže ako sa vraví, nekrič hop, kým nepreskočíš a po smiechu príde plač, podobný osud teda čakal aj nášho uboleného študenta.

Na izbu sa k nemu hneď v prvý večer dotrepal nejaký chutný cukríček s kufrom väčším než jeden kamión a na ňom dva autobusy. Čistotný, poriadkumilovný, s citom pre štýl a módu, tak sa v prvý večer javil Robo z južného Slovenska. Chalani sa typickým slovenským spôsobom zoznámili a večer s plechovkami v rukách jeden druhému rozpovedali niečo o sebe a svojich študentských životoch. Prvé dni si naozaj chalani absolútne rozumeli, nehašterili sa pre nič za nič, každý mal svoju skriňu, nočný stolík a navzájom sa nevyrušovali ani na toalete a ani pod sprchou.

Aby toto dokonalé parťáctvo nepôsobilo ako v nudnom romantickom príbehu, Robo sa zakrátko postaral o zvýšenie krvného tlaku svojho spolubývajúceho. Jedného dňa po večeri, keď chalani ležali na posteli ako ľadové medvede, prehovoril cukrík Robo. „Vieš, Jožo, keď som mal dvanásť rokov, s mamou som chodil na také nedeľné chvíľky. Aby si si to nevysvetlil tak, ako tomu vôbec nebolo, chodili sme na také filozofické rozpravy o živote, smrti, náboženstve a láske k blížnemu. Zo začiatku ma to nechytilo ani za jeden úbohý šedivý vlas, veď ktorému dvanásťročnému chalanovi by sa chcelo počúvať o tom, aká je láska nenahraditeľná, no postupom času som si na to privykol a svoju nedeľnú chvíľku si už neviem inak ani predstaviť,“ rozhovoril sa Robo. Toto úvodné rozprávanie si pre svojho spolubývajúceho pripravil len z dôvodu, že zajtra k nim na izbu zavíta jedna milá návšteva. Kamarátka Eva z nedeľných chvíľok.

Jožo to v ten večer vnímal jedným uchom dnu a druhým von, no vážnosť situácie a pokoj na izbe sa vyostrili hneď v nasledujúce popoludnie. Aj jeden, aj druhý už mali po procedúrach, keď na dvere zaklopala Eva. Robo ju vybozkával, usadil na stoličku pre vzácne návštevy a dievča sa celý čas viac prihováralo k Robovmu spolubývajúcemu než ku kamarátovi z nedeľných chvíľok. Jožo má tú smolu, že mu to vždy o čosi neskôr dochádza, Eva sa neprišla vykecávať so svojím kolegom, ale nájsť ďalšiu novú obeť do spolku. Po tom, čo sa začala vypytovať Joža na jeho vzťah k Bohu, rodičom, hladným a inak trpiacim ľuďom, študentovi hneď zamrzol úsmev na perách. Keďže nepatrí k dobrým rečníkom a máločo vie argumentovať, Eva ho rýchlo zasypala hŕbou plagátov, letákov a rôznymi telefonickými kontaktmi, kde si ho radi vypočujú.

Po Evinom odchode zavládlo na izbe hlboké ticho. Jožo nevedel, čo si má o tom všetkom myslieť a Robo vyčkával na jeho prvotné reakcie. Naša obeť sa k predošlej téme už viac nechcela prinavracať, Jožo chcel na tú trápnu rozpravu zabudnúť a s Robom sa zhovárať o babách od vedľa. Lenže prehovárajúci chalan z nedeľných chvíľok bol aj v nasledujúce dni vytrvalý. Jožo sa nakoniec odsťahoval na inú izbu, no od toho času mu mobil v kuse vyzváňal. Ozývala sa Eva a jej ostatní kolegovia. Ani si neviete predstaviť, ako sa tešil, keď nadišiel posledný deň jeho liečebného pobytu a na tú chvíľu, keď u svojho mobilného operátora podpísal blokovanie “istých neznámych“ prichádzajúcich hovorov. Aj týmto krátkym kamarátstvam z kúpeľov jedného dňa natrvalo odzvonilo!

Tatiana Kovalčinová