O svojom zdraví rozhodujeme sami

Niektoré látky obsiahnuté v bežných potravinách môžu pôsobiť ako prirodzené preventívne lieky. Chránia srdce, bránia vzniku nádorov, bojujú proti príznakom starnutia. Avšak aby sme boli zdraví, nemusíme si odopierať všetko, čo nám chutí. Potešenie z jedla je totiž nemenej dôležité ako zloženie toho, čo máme na tanieri.
Môže človek jesť s chuťou a pritom zdravo?

Najpopulárnejší vedný odbor súčasnosti tvrdí, že áno. Moderná dietológia sa riadi jednoduchým pravidlom: jedzte lepšie, aby ste žili lepšie. Pritom lepší život neznamená len život s väčšou radosťou z jedla, ale aj život dlhší a zdravší. K takému výsledku aspoň dochádzajú vari všetky štúdie o stravovaní, ktorých sa len vlani publikovalo okolo šesťdesiattisíc.

Strava ako liek
Výskumy posledných rokov, ktoré sa robili od Spojených štátov cez Európu až po Japonsko, odhalili viac než tisíc prirodzených látok obsiahnutých v potravinách, ktoré môžu mať liečebné a preventívne účinky. Dietológovia, onkológovia, špecialisti na kardiovaskulárne choroby, jednoducho všetci sa zhodujú v tom, že mnohé látky obsiahnuté v zelenine, celozrnných potravinách i  v ovocí sú účinným prírodným liekom na mnoho najvážnejších (a zároveň najrozšírenejších) chorôb dneška. Preto sa začínajú vracať k využitiu stravy pri liečení: metóda, ktorú poznali už dávno pred naším letopočtom v Číne. Dokonca sa rodí aj názov tohto spôsobu liečby - nutrikológia.

Jedným z najprevratnejších výskumov bolo sledovanie vplyvu stravy na ľudské srdce. Štúdiu robil Serge Renaud z univerzity v Bordeaux v rokoch 1988 až 1993, teda pomerne dlhý čas. Šesťsto dobrovoľníkov sa rozdelilo do dvoch skupín. Prvá skupina zo stravy vylúčila takmer všetok tuk. V druhej skupine sa dobrovoľníci stravovali chutnejšie, jedli veľa mastných kyselín (predovšetkým linoleovú a alfa-linoleovú) získavaných najmä z rýb a repného oleja. Výsledok? Dvadsať úmrtí na srdcové choroby v prvej skupine, osem v skupine druhej.

O osude nášho zdravia môžeme naozaj rozhodovať už pri večeri. Údaje z amerického národného inštitútu pre výskum rakoviny hovoria o tom, že človek by mohol pri stole predísť asi 600 miliónom prípadov nádorových ochorení ročne. Stačilo by k tomu tak málo - päť porcií ovocia alebo čerstvej zeleniny denne. Túto teóriu potvrdzujú aj výsledky sledovania vegetariánov. Pozorovanie dvadsaťtisíc vegetariánov vo Veľkej Británii (a následne aj dvetisíc vegetariánov v Nemecku) ukázalo, že ľudia len výnimočne trpia rakovinou akejkoľvek časti tráviaceho ústrojenstva, ale aj rakovinou pľúc alebo prostaty. V ázijských krajinách, kde sa ľudia živia väčšinou rastlinnou stravou, je ohrozenie týmito takzvanými civilizačnými chorobami štvrtinové v porovnaní s vyspelou Európou alebo Amerikou.

Čo teda máme jesť? Ovocie výrazne znižuje nebezpečenstvo rakoviny hrtanu, hltanu, žalúdka i pľúc. Zelenina je úspešná predovšetkým v boji proti rakovine úst, hltanu, žalúdka a čriev. Výbornou potravinou sú aj strukoviny. Sója je schopná znížiť riziko rakoviny pŕs už po troch mesiacoch pravidelnej konzumácie. Účinné sú pochopiteľne aj produkty, ktoré sa z nej vyrábajú: syr, mlieko, múka.

Priveľa bielkovín škodí
Neznamená to však, že sa máme kŕmiť len šalátom a jablkami. Ľudské telo je zložitý chemický komplex. Preto na správne fungovanie potrebuje pestrý výber látok. Vybrať si jediný druh potravín nikomu na zdraví nepridá. Ako potvrdil obsiahly prieskum v 21 krajinách sveta, mnoho chorôb si človek spôsobuje sám - tým, že svoj jedálny lístok zostavuje nevyvážene a jednostranne. „Obmedzený výber potravín časom donúti naše telo k akémusi štrajku. Organizmus už nevie spotrebovať to, čo dostáva, a naopak, množstvo látok mu chýba," hovorí milánsky dietológ Elio Muti.

U zdravého človeka by denný energetický príjem mal pozostávať zo šesťdesiatich percent z ovocia, zeleniny a uhlovodíkov (chlieb, cestoviny, ryža). Tridsať percent denného príjmu by mali tvoriť tuky (najmä rastlinné) a zvyšných desať percent proteíny, pochádzajúce z rýb, bieleho mäsa alebo zo strukovín.

„Dnešný svet je presýtený bielkovinami," tvrdí dietológ Pier Luigi Rossi. „Príliš svoje telá zahlcujeme aminokyselinami, ktoré v organizme vznikajú pri trávení proteínov. Prebytok zaťažuje pečeň i obličky." Navyše, ani naše črevá nedokážu všetku prijímanú bielkovinu stráviť bez problémov.

Ľudský organizmus je v podstate stvorený na trávenie rastlín a semien. Tomu zodpovedá nielen podoba jeho zubov (veľmi podobná zubom ľudoopov, ktorí sú v podstate bylinožravce), ale aj dĺžka čriev (oveľa dlhšie než u mäsožravcov) a zloženie baktérií v črevách. Napokon, aj naši dávni predkovia boli prírodou predurčení na stravu, aká sa odporúča dnes. Jedli rastliny, plody a zrná, mäso bolo spestrením, keď sa podarilo niečo uloviť.

Dvanásť prikázaní pri stole

1.    Dodržiavať stravu bohatú na prirodzené potraviny, ovocie a zeleninu.

2.    Konzumovať 400 až 800 gramov (päť porcii) ovocia a zeleniny za deň.

3.    Vyhýbať sa veľkým výkyvom hmotnosti. Naša hmotnosť by sa mala pohybovať v rozpätí 5 kilogramov hore alebo dole, od chvíle dosiahnutia dospelosti.

4.    Konzumovať 600 až 800 gramov (sedem porcií) cereálií, strukovín, koreňovej zeleniny a hľúz (napríklad zemiaky) za deň.

5.    Obmedziť príjem rafinovaného cukru.

6.    Obmedziť príjem alkoholu. Dva poháre vína - denne pre muža, jeden pre ženu.

7.    Nekonzumovať viac než 80 gramov červeného mäsa denne. Lepšie je však dávať prednosť mäsu bielemu a rybám.

8.    Obmedzovať príjem živočíšnych tukov. Prijímať tuky rastlinné.

9.    Nepresoliť. Ak sa vám jedlo zdá fádne, ochuťte si ho bylinkami alebo korením.

10.    Konzumovať vždy čerstvé potraviny. Ani ovocie alebo zelenina by nemali byť dlho vystavované vonkajšej teplote.

11.    Vyhýbať sa prepáleným tukom.

12.    Pri dodržiavaní týchto pravidiel nepotrebujete žiadne prídavné minerály ani vitamíny.