O politike, táraní, fake news a konšpiráciách

Môže byť niečo pravda pre mňa, ale nie pre iného človeka. Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? A ako rozlíšiť hoaxy a fake news od tých pravdivých správ?
O tom je novinka švédskej autorky, profesorky teoretickej filozofie Asy Wikforssovej Alternatívne fakty.  
„Z každej strany sa na nás valia rôzne informácie a my sme jednoducho príliš zaneprázdnení na to, aby sme hľadali pravdu a či uveriť tomu alebo tomu. Nie je to ľahké a práve táto kniha je pre ľudí, ktorí hľadajú túto pravdu. Pre tých, nevedia hľadať, nevyznajú sa v tom, ale tiež pre tých skúsenejších a vďaka nej budú vedieť svoje poznatky sprostredkovať iným. Je to naozaj veľmi aktuálna kniha,“ tvrdí prekladateľ a cestovateľ Jozef Zelizňák v knižnom podcaste ku knihe Alternatívne fakty.
Vypočujte si knižný podcast, v ktorom nájdete rozhovor s prekladateľom severskej literatúry Jozefom Zelizňákom. Hovorí nielen o knihe Alternatívne fakty, ale aj o hoaxoch a fake news všeobecne.
Je očkovanie genocídou na národe?
Ako spoznať falošné informácie?
Prečo najčastejšie klameme a zavádzame druhých ľudí?
Ako s nami televízie manipulujú?
A môže cestovanie, spoznávanie iných kultúr potláčať predsudky?
Aj o tom v knižnom podcaste:

  „Venujem sa aj snahe pochopiť, prečo sme my ľudia takí zraniteľní zoči-voči nepravde a aké psychologické mechanizmy spôsobujú, že niekedy zavrhneme dostupné poznanie,“ približuje autorka knihy z vydavateľstva Ikar Alternatívne fakty.
Asa Wikforssová skúma fenomén rezistencie voči poznaniu z filozofickej perspektívy. Čo je poznanie? Aké psychologické mechanizmy nám bránia prijať fakty a ako predchádzať rezistencii voči poznaniu? Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? Akú úlohu hrajú médiá a ako môžu pomôcť školy? Kľúčová diskusia o fungovaní demokracie sa práve začala!
Prečítajte si úryvok z knihy Alternatívne fakty:
Z hľadiska teórie poznania sú konšpiračné teórie zaujímavé v spôsobe, akým pristupujú k dôkazom. Často vyzdvihnú jeden aspekt diania, ktorý nie je stopercentne vysvetlený. Jedna teória napríklad hovorí, že pristátie na Mesiaci v roku 1969 bolo bluf, vychádzajúc zo záberov, na ktorých vidno, že americká vlajka sa trepoce. Veď na Mesiaci nefúka vietor! Namiesto snahy o vysvetlenie fenoménu v normálnych rámcoch (jeden z astronautov ťukol do stojana krátko pred stlačením spúšte) sa zoberie táto črepinka a skonštruuje sa nová teória (fotografiu museli urobiť na Zemi!) v rozpore s enormným množstvom iných dôkazov. Vedci vypočítali, že na to, aby bolo pristátie na Mesiaci bluf, by sa muselo do konšpirácie zapojiť 400 000 ľudí.175 Každý, kto sa niekedy pokúsil mať spoločné tajomstvo s hŕstkou priateľov, vie, aké nepravdepodobné je, že by 400 000 ľudí udržalo tajomstvo, že americké pristátie na Mesiaci bol bluf.

Milan Buno, knižný publicista