Nikto studený z neba nespadol

Pred pár dňami som zočila jeden odborný príspevok, ktorý informoval čitateľov o liečebných metódach pre homosexuálov. Dosť ma to zaskočilo, pretože som doposiaľ žila v presvedčení, že problematika tohto rázu vo svojej podstate už dávno vychladla a je prekonaná. Asi sa tak ešte vo všetkých končinách Zeme nestalo, a preto im k tomu treba dopomôcť. Ak na danú vec nazrieme z vtáčej perspektívy, tak hovoriť o nutnej liečbe muža, ktorý miluje muža a ženy, čo sa zaľúbila do svojej kamarátky je ukrivdením. Nie som psychológ ani neurológ, no nedá mi, aby som neupriamila pozornosť aj na iné vrstvy obyvateľstva, ktoré by si zaslúžili aj niečo viac ako len liečenie.

Nie je to tak dávno, čo sa prezentovali tí čudní puberťáci s čiernymi ofinami a žiletkami v žilách. Vyslúžili si toľko popularity, že si dnes za ňu môžu kúpiť rovno celú sadu naostrených a pozlátených nožov či prípravkov na vlasy. Samozrejme, našli sa aj takí, čo ich zahrnuli kritikou a nadávkami, no liečebné metódy venované týmto deckám sa až v takejto miere neanalyzovali. V každom správnom meste nájdeme drogového dílera, prostitútku, bandu záškolákov, cestných pirátov, tuhých alkoholikov, fajčiarov či iných (seba)tyranov. Áno, isté percento z nich podstúpi nejakú tú liečbu, no povedzme si to na rovinu – až vtedy, keď ide o život!

Pretože každý z nás je tak trochu blázon, dajme sa najprv liečiť všetci a potom možno pochopíme, aké nespravodlivé je poukázať na tých, ktorí by podľa štatistík, hrubých odhadov či intuícií mali byť zviazaní kazajkou.

Tatiana Kovalčinová