Niekto je naučený sťažovať sa, iný ďakovať

Práve sme prechádzali popri Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, ktorá každoročne vyvrhne kopu nádejných mladých ľudí a z nich sa nejeden uchytí ako politik. Bude na svet ceriť vybielené zuby a čo-to sľubovať. Zo dňa na deň sa však môže čosi otočiť.

„Vieš, čo je to, znova si normálne umývať zuby? Bez bolesti a v stoji?“ zdôraznil náš šofér uprostred jeho rozprávania. V aute nastalo ticho, keďže mne vzadu sediacemu či kolegovi vpredu to prišlo ako niečo samozrejmé a chvíľu nám trvalo, kým sme si uvedomili, že až taká samozrejmosť to byť nemusí.

Náš šofér Julo mal v minulosti nepríjemnú nehodu, po ktorej ho doslova zdrôtovali. Najmä chrbticu. Veď sa mu takmer jedna polovica tela oddelila od druhej. Nastali pre neho bolestivé a predlhé mesiace, ale z najhoršieho sa dostal a napokon sa aj postavil na vlastné nohy. Teraz, cestou v aute zaspomínal na ešte nedávny čas, keď mu aj obyčajné umývanie zubov spôsobovalo utrpenie a vyčerpanie. Sedával len na okraji vane a po vyčistení zubov bol hotový. Miestami si želal, aby radšej nebol. Deti má už predsa dávno dospelé a samostatné... Ale kvôli láske k partnerke zostal.

Dnes ráno som vystupoval z vozidla mestskej hromadnej dopravy a kým som vyrazil do nového dňa, stihol som ešte spoza seba zachytiť poťažkanie si jednej z dvoch tiež vystupujúcich žien. „Ach, ako ďaleko dnes zastavil,“ sťažovala sa druhej na príjazd šoféra. Áno, veľmi ďaleko... Neuveriteľné tri metre od čiary, pri ktorej stáva bežne. Až tri metre navyše musí dnes tá úbohá zdravá žena prejsť po vlastných. Len som pridal do kroku a radšej sa im vzdialil. Spomenúc si na nášho šoféra Jula.
Každodenne vykonávame mnoho rutinných činností a prídu nám ako otrepané a jednoduché samozrejmosti. Ani si ich neuvedomujeme. Alebo, naopak, ešte si aj pošomreme, pokritizujeme. Zo dňa na deň sa však môže čosi otočiť. Potom je už ale neskoro, chcieť vrátiť čas, viac si vážiť to samozrejmé, ďakovať za to, že vôbec čosi môžeme... Napríklad sa ráno postaviť na vlastné, vystrieť sa a umyť si zuby.

„Jeden z mojich priateľov očakáva všetko na svete a je sklamaný, keď nie všetko je to najlepšie. Ja som začali iným extrémom, nečakám nič, a vždy som plný vďaky za rozličné blahá.“
(Ralph Waldo Emerson)

autor článku: Marcel Páleš
foto: Juraj Kuboš