Niekto iný musí zomrieť

Najnovšia kniha Martiny Jakubovej PÁD DO TICHA vás zavedie na dobrodružnú cestu, ktorá poriadne naberie na obrátkach. Mal to byť exotický výlet uprostred nádhernej divokej prírody. Zámena účastníkov však spustila lavínu udalostí, ktorá z nevinného výletu nakoniec urobila boj o prežitie.
Všetci chcú prežiť, aj keď to znamená, že niekto iný musí zomrieť. Tereza sa odrazu ocitá uprostred nehostinnej divočiny a veľmi rýchlo zistí, že rozhodnutie, komu veriť, sa robí veľmi ťažko, keď od toho závisí jej ďalší osud. Čo na tom výlete v skutočnosti robí neprístupný Tomáš? Bude nakoniec on jej záhubou?
Autorka Martina Jakubová má na svojom konte už niekoľko úspešných kníh. Prvotinou Dotyky vášne si získala svojich čitateľov. Neskôr nasledovali romány P.S. Hľadám chlapa, Líštička či Riskantná hra.
Rodáčka z Ružomberku zdedila lásku ku knihám po svojom otcovi a od detstva patrí čítanie medzi jej najobľúbenejšie možnosti relaxu.

Začítajte sa do úryvku Pád do ticha:
Pristúpil o krok bližšie a sklonil hlavu tak, že naše tváre od seba delili iba centimetre. „Nie som si istý. Asi to bude tá vľúdnosť a vďačnosť, ktorá z teba sála. Jednoducho nemám to srdce vykašľať sa na niekoho takého milého, ako si ty.“ „Ha-ha. Mám od šťastia padnúť na kolená?“
Mala som pocit, akoby bol odrazu ešte bližšie. „Nebol by som proti, ale na to, aby som ťa pustil k svojmu rozkroku, na môj vkus príliš hryzieš. Takže ďakujem za ponuku, ale neprosím.“ Kým som sa spamätala z jeho slov, znovu sa odtiahol, zložil mapu a vykročil naším pôvodným smerom.
Chcela som sa za ním ešte raz načiahnuť, ale pocítila som len prudké trhnutie mojich nôh a o sekundu som už ležala bezmocne uväznená pod jeho telom. „Nechaj ma,“ pokúsila som sa trucovito vykrútiť, ale nemala som pri ňom žiadnu šancu. Vzdor ma prešiel v okamihu, keď mi o krk oprel ostrú čepeľ,
ktorou som sa pred chvíľou chcela brániť. „Pohni sa,“ vyzval ma potichu. Z tónu jeho hlasu by som odprisahala, že si praje, aby som to urobila, a on by mohol uskutočniť svoju hrozbu. Stuhla som pod ním a dokonca som zadržala dych, obávajúc sa, že mi pri výdychu ostrý hrot prereže pokožku. A nielen to… „Varoval som ťa. Stačí silnejšie pritlačiť…“ pocítila som, ako to urobil. Neprerezal mi kožu, ale vedela som, že stačí malé zachvenie a zmení sa to.