NIEČO SA STALO...

"Mama, niečo sa stalo ..."

S týmito slovami začal dialóg so svojou matkou sotva šestnásťročný chlapec v jednej obci na východe republiky. Mamka Cehláriková z rozrušeného rozprávania pochopila, že jej chlapec sa práve vrátil z babkinho domu a našiel tam ležať nejakú nehybnú postavu. Nevedel, kto to je, a tak hneď bežal za mamou...
Matka znepokojene pozrela na hodiny. Bolo práve šesť a jej štyridsaťročný muž, starosta obce, nebol doma. Každý boží deň o tomto čase chodil do maminho opusteného domu kŕmiť dobytok a túto povinnosť nemohol zanedbať ani na Mikuláša. Žeby sa práve jemu niečo stalo?

"Otca si tam nevidel?"

"Išiel som za ním a zbadal som tam ležať toho človeka, tak som hneď ušiel..." šemotil chlapec.

"Nebol to otec?"

"Mama, neviem, v tej tme som nevidel..."

Mamku predišla zlá predtucha. Bežala k susedovi, čo má telefón, aby zburcoval políciu, sadla na bicykel a uháňala k babkinmu domu. Policajti prišli po malej chvíľke a vedno zistili, že to veru jej muž leží horeznak na zemi bez dychu. Keď si dôkladnejšie posvietili baterkou, videli, že je celý krvavý, akýsi dobitý. Božemôj! Mladý policajt z obvodného oddelenia sa ani ničoho nechytal, len na hrdle skúsil, ako ich to učili, či nahmatá tep. Necítil nič a tak volal na okres, aby poslali lekára i výjazdovú skupinu, že sa asi stala vražda v dedine.

Bola to pravda. Ohliadajúci lekár aj na oblečenej mŕtvole zistil, že starostu ktosi opakovane udrel čímsi tvrdým do hlavy a zároveň ho viackrát bodol do hrdla a hrudníka niečím ostrým. Starosta bol nebohý, nedalo sa mu pomôcť. Ešte ani nevychladol, lekár odhadoval, že sa to mohlo stať asi tak pred hodinou, možno aj neskôr. Hospodársky dvor celý ohradili kvôli stopám, ktorých mohlo biť v decembrovom blate požehnane a na miesto sa dostavil aj vyšetrovateľ Malko z Košíc.

Celá dedina bola v tom čase už na nohách. Starostu im zabili! Z rečí po dedine sa operatívci z kriminálnej polície veľa nedozvedeli. Môže vari starosta vyhovieť všetkým? Samozrejme, že mal aj nepriateľov, kto ich už nemá? Ale žeby mal takého protivníka, čo by ho chcel aj zabiť? Vari v hneve, po hádke v krčme, to by ešte išlo, keď niekomu vzkypí krv, veď sú východniari. Ale takto? Veď starosta v ten deň ani v krčme nebol! Malko zašiel za starostovým synom. Veď ten bol prvý na mieste činu. Treba ho riadne vypočuť. Porovnať aj stopy na mieste, aby ich mohli vylúčiť od ostatných. ..
Mladík sa Malkovi od prvej chvíle nezdal. Uhýbal pohľadom a voľajako nepresvedčivo odpovedal. Dalo sa to vysvetliť aj šokom zo smrti otca, veď s mamou sa v tej chvíli vôbec nedalo rozprávať, nieto ešte s chlapcom, čo mal iba v októbri šestnásť rokov.
No to už od chlapov v dedine vedel, že sa starosta so synom veľmi neráčil, mladým mlátila poriadna puberta a jednostaj boli v sebe... Keď sa Malko pýtal, čo mal na sebe oblečené, či sa po príchode prezliekal, aké mal topánky a čo vlastne v babkinom dome robil, Janko Cehlárik splietal. Že len išiel okolo a myslel si, že tam otca nájde. Ale keď videl na zemi ležať to telo, zľakol sa a bližšie ani nešiel. Mohol tak ostať asi päť metrov od tela. Čo mal obuté? Staré botasky, čo iné. A tie hnedé menčestrové nohavice mal, čo visia teraz v kúpeľni na háčiku ...

"Ukáž!" žiadal Malko. Chlapec dlho rozmýšľal, kým sa pobral po veci.

"Si si ich umýval, keď si sa vrátil, však?"

"Hej, hej, veď tie botasky boli celé od blata, na tom dvore je ho veľa ..."

Veci mu pre istotu zobral a išiel za mamou. "Toto sú veci, ktoré mal dnes váš syn na sebe?"

Matka úkosom pozrela. "Montérky mal, keď išiel z domu..."

"A na nohách?"

"Tie kanady, čo kúpil od vojakov. Taký bol hrdý na ne, nevedela som ho do iného ani prinútiť?"

"Kde sú?"

" Tu, pod lavicou."

Čierne kanady boli riadne vyumývané a na podrážke ešte mokré, nechali stopu na linoleu.

"A nemal botasky? Tieto? Neumývali ste mu ich?"

"Nie," bledla matka. Vlastne áno, ale ešte dopoludnia... "

Botasky boli suché. Malko zahvízdal a pridal do igelitového vreca aj kanady. Montérky vybrali z koša na špinavú bielizeň. Pribalil aj tie. Malkov vnútorný signalizačný systém sa rozblikal naplno. Toto nie je po kostolnom riade! Ešte raz, pred matkou vyspovedal mladého. Kedy presne prišiel do babkinho domu, odkiaľ tam prišiel, ako dlho bol, čo tam robil, prečo tam vlastne išiel, ako odtiaľ išiel domov, prečo tvrdil, že mal oblečené niečo iné? A prečo si hneď po príchode umyl kanady, hoci inokedy túto robotu rád prenecháva matke? Mládenec bol celkom popletený. Malko váhal, napokon sa predsa len rozhodol. Chlapca zadrží a ešte raz riadne  vypočuje na okrese, aby ho nemusel ťahať až do Košíc. Zúfalú matku s pár tetkami z dediny nechal  tak s prísľubom, že ráno znova príde, za vidna pozrieť ten dvor. "Havrani", teda chlapi z pohrebnej služby práve nakladali telo nebohého. Kvílenia a bedákania bola plná celá dedina. Starostu im zabili! Policajná mašinéria pracovala celú noc. Ráno už mal vyšetrovateľ na stole aj správu od technikov, že odtlačok kanád predbežne javí zhodné znaky s tými, čo sa našli tesne vedľa mŕtvoly v blatistej zemi. Poponáhľal sa aj súdny lekár. Potvrdil, že Cehlárika ktosi ťažko zranil, spôsobil mu čímsi kovovým s guľatým koncom ťažké zranenia hlavy, smrteľné však boli napokon bodné rany na hrdle a v hrudníku. Spôsobil ich nôž najmenej dvanásť centimetrov dlhý, jednu stranu musel mať ostrú a druhú tupú alebo zúbkatú...

"To vyzerá na tie moderné zálesácke dýky, " súdil súdny lekár. Malko sa trochu prespal a pred poludním už bol v dedine. Poobzeral dvor, porovnal s dokumentáciou, čo urobili technici ešte večer. Tie stopy kanád naozaj pasujú a chlapec nevie vysvetliť, čo tam vlastne hľadal. Tvrdí, že zastal asi päť metrov od tela, no tu je veľa jeho stôp priamo okolo tela, ba i pod telom ostala jedna... A nemali sa s otcom radi... Malko bol už vnútorne  presvedčený, že to ten chlapec... Neuveriteľné, ale možné. Stáva sa, len to z neho dostať...
Chlapec sa pri výsluchu zaplietal čoraz viac a keď ho Malko priamo obvinil, že si zabil otca, ktorého meno nosil, rozplakal sa. Áno, on to bol, nenávidel ho, nenávidel, musel ho zabiť, nedalo sa s ním žiť! Dlho sa chystal, pripravil si z pančuchy masku, zohnal si takú tyč, čo nosia skíni, s guľou na konci. A mal nôž, takú dýku s rukoväťou ako z maskáča. Aj rukavicu si nachystal. Vedel presne, kedy otec chodí kŕmiť, tak si ho tam počkal. Tam ho zabil, najprv ho udrel, nič netušiaceho, zozadu do hlavy, potom na zemi ešte niekoľkokrát. A tou tyčou si ho potom otočil a dobodal, aby mal istotu, že to neprežije. Veci hodil do studne tam, pri babkinom dome a domov išiel všakovako, kľučkoval, aby splietol stopy prípadného služobného psa. Doma rýchlo umyl kanady, lebo boli od krvi a od blata, montérky schoval do koša.

Janko Cehlárik neklamal. Potápači v tej zime síce neochotne, ale predsa vylovili zo studne tyč s guľou na konci i dýku... Tento prípad sa v približne takejto podobe stal pred niekoľkými rokmi. Čo viedlo chlapca k hroznému činu, na to už budú musieť dať odpoveď psychiatri a potom možno súd. Isté však je, že Janko Cehlárik začal zle - otcovraždou svoj mladý život.

ONDREJ ŠIMÚNY