Nie je ryža ako ryža. Jedálniček spestrí i ozdraví divoká či červená

Ryža je aj u nás bežnou prílohou. Väčšina z nás stále preferuje bielu ryžu, ktorá je priemyselne spracovaná. Biela, teda rafinovaná ryža je zbavená tých najvýživnejších častí v podobe šupky a klíčka. Navyše je aj bielená, leštená či olejovaná.

Podľa úrovne priemyselného spracovania si potom môžeme kúpiť rafinovanú ryžu, napríklad 2. či 3. stupňa. Ak nám záleží nielen na chuti ryže, ale aj jej výživových vlastnostiach, je neporovnateľne lepšie siahnuť po pololúpanej, teda naturálnej ryži. Ak chceme ešte výživnejší variant, volíme nelúpanú ryžu, ktorá nie je žiadnym spôsobom upravená, disponuje pevnou šupkou a má vysokú výživovú hodnotu. Avšak nie je bežne dostupná a väčšinou musíme po nej pátrať v internetových obchodoch so zdravou výživou.

Naturálna ryža

Niekedy sa naturálna ryža označuje aj ako hnedá alebo prírodná ryža. Je spracovaná iba čiastočne, čiže šupka je jemne obrúsená. Má zachovaný klíček, ktorý je zdrojom mnohých živín. V jednej šálke varenej hnedej ryže sa nachádzajú 2 g tuku, 10 mg sodíka, 1,8 mg mangánu, 45 g sacharidov, 4 g vlákniny, 24 g proteínov, 2 % ODD vápnika a 5 % ODD železa. Obsahuje aj vitamíny skupiny B, horčík či fosfor. Disponuje i pestrou škálu fytochemikálií. Za zmienku stojí aj nižší glykemický index, čiže jej konzumáciou možno predchádzať cukrovke i ďalším civilizačným ochoreniam.

Hnedú ryžu môžeme zaradiť do kategórie celých zŕn. Je bohatá na vlákninu, čím prispieva k znižovaniu cholesterolu, zasýti, podporuje pravidelné vyprázdňovanie a spája sa aj so znížením rizika vzniku krvných zrazenín.

Ako sa naturálna ryža pripravuje? Môžeme postupovať presne tak ako pri bielej ryži, avšak jej príprava potrvá dlhšie. Pokojne sa dá uvariť vo vode ako cestoviny. Najlepšie chutí al dente – jemná na povrchu a vo vnútri tvrdšia.

Divoká (indiánska) ryža

Indiánska ryža je pre tých, ktorí milujú nezvyčajné chute a chcú svoj jedálny lístok spestriť niečím zaujímavým. Táto „ryža“ (zrnká americkej vodnej trávy zizania) má jedinečnú chuť i vôňu, ktorá pripomína orechy. Je veľmi výživná. Nachádzajú sa v nej vitamíny skupiny B, horčík, železo, ale aj esenciálne aminokyseliny.

Avšak pokiaľ sme boli zvyknutí na bielu či naturálnu ryžu, je lepšie skombinovať ju na začiatok s inými druhmi ryže, poprípade ju pridať do nejakého iného pokrmu, ako napríklad do šalátu. Takáto ryža je aj drahšia, pol kila vyjde zhruba na 9 eur.

Červená ryža

Červená ryža sa nazýva aj bhutánska. Jedná sa o nelúpanú, teda celozrnnú ryžu pochádzajúcu z Thajska. Aktuálne sa pestuje i v niektorých európskych krajinách. Disponuje bohatstvom v podobe makroživín i mikroživín. Za všetky môžeme spomenúť bielkoviny, komplexné sacharidy, vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny, železo, vápnik, zinok, horčík, vitamíny skupiny B a ďalšie.

Okrem červenej nelúpanej ryže môžeme siahnuť aj po fialovej či čiernej nelúpanej ryži. Už farba ich šupky napovedá, že sú bohaté na antokyány – cenné antioxidanty.

Mirka