Niagarské čakanie na ľadové víno

Kanadská jeseň je krásna a milovaná zabývanými domorodcami, čo sa poschádzali do svojej novej multietnickej vlasti vari zo 150 krajín. Tým väčšmi, aká je kratulinká-krátka. Vari za dva týždne prejdú listy stromov najúžasnejšou farebnou premenou, akú si ktokoľvek na svete vie len predstaviť, až po tú hnedú červeň. To je ten Kanaďanmi najpreciťovanejší časový fragment roka, lebo ešte včera bolo leto, ktoré sa bleskurýchle a znena- zdajky vrhá ako hučiace vody Niagary do bezodnej hĺbky tuhej zimy.

 Aj teraz sa mi podarilo ten vzácny čas pravej kanadskej jesene akurátne trafiť, vychutnať ju na vidieku južného Ontaria pod štvormiliónovým vriacim kotlom krajiny, Torontom. Kdeže sú časy, keď to bývalo zabednené, malomeštiacke mesto, v ktorom vraj bývali všedné dni nepredstaviteľne jednotvárne a nedele priamo vražedné...
Dnes srdce mesta, nad ktorým majestátne dohliada vyhliadková veža CN Tower a pod ňou sa pyšne týči obrovský univerzálny štadión Skydome s vysúvacou strechou, totiž Downtown, koncentruje vo svojich vznešených mrakodrapoch finančný i mozgový kapitál nielen kanadského sveta a pod nimi, v podzemí, dáva žiť obchodnému a oddychovému mestu s jedenástimi kilometrami uličiek...
Len z vrcholu vyhliadkovej veže CN Tower možno očami obsiahnuť hranice tohto nekonečného megapolisu, ktorý je priam zázračným agregátom kanadskej ekonomiky, s dolárom, ktorý sa práve počas mojej kanadskej jesene vyšplhal na tridsaťročné maximum. A kým poviete „tri“, môžete si byť istý, že denná väčšina z celoročnej kvóty štvrť milióna imigrantov prišla dobýjať svoj osobný vrchol práve do Toronta.
Ja si však pripadám ako starý, verný trúd - stále ma to ťahá z tohto megapolisu do môjho milovaného mestečka s päťtisíc obyvateľmi, vôbec najjužnejšieho v celej Kanade, Niagara on the Lake a jeho kúzelného vinárskeho okolia, najchýrnejšieho v celej krajine.
Neinformovaným turistom vyčleňujú cestovné kancelárie do neďalekého mesta Niagara Falls so slávnymi vodopádmi dva dni a pre návštevu pitoreskného mestečka s piatimi divadlami a svetoznámym divadelným festivalom Bernarda Shawa, iba dvadsať minút...
Slávny dramatik je až nadrozmerne zadumaný vo svojej bronzovej životnej veľkosti na hlavnej promenáde pri najstaršom hoteli Princ of Wales z roku 1824, znovuvzkriesenom do pôvodnej podoby po vianočnom požiari pred 11 rokmi.
Ruth Aspinall sem prišla so svojím manželom pred dvanástimi rokmi taktiež „na 20 minút“, ale ostali tu navždy.
„Niagara on the Lake nás okamžite očarilo, rozhodli sme sa ostať tu žiť takpovediac po vzájomnom pohľade očí... Množstvo turistov sa sem však každoročne vracia, pretože naše mestečko s pokojným, kúpeľným rázom je pravým opakom okato skomercionalizovaného Niagara Falls, príliš hollywoodsky gýčovitého, hluč- ného, a tak trochu bláznivého.“
Ruth Aspinall k tým návratom turistov, vrátane môjho, sama prispieva, keďže okrem dvoch obchodov so suvenírmi tu vlastní Epicurean Restaurant, jednu z najvychytenejších reštaurácií v Niagara on the Lake.
Tu nepočuť hukot Niagarských vodopádov, ktorý má na svedomí viac ruch mesta Niagara Falls než vodopád samotný, keďže turistom - a ročne ich sem prichádza 12 miliónov - je podriadené úplne všetko. Ešte aj ten ohlušujúci denný prietok do hĺbky 54 metrov zo šírky 790 metrov, keď každú sekundu padá na dno bezmála tritisíc kubických metrov vodnej masy. V noci je však iba polovičný a voda figliarsky prúdi podzemnými tunelmi do elektrární pozdĺž rieky, čo si málokto z večerných návštevníkov uvedomuje, keď- že silu oslabených Niagarských vodopádov znásobuje 21 reflektorov s meniacimi sa farbami.
Priznám sa čestne, aj tentoraz som Niagarskými vodopádmi, rachotiacimi a večne zahalenými vo vodnom opare, pohrdol, čo nejeden ich viacnásobný návštevník pochopí.
Až niekoľko dní po mojom návrate do Bratislavy obletela svet správa, že ich monumentálnosť, nezdolnosť, legendu, naštrbil 40-ročný Kirk Jones, ktorý ako prvý človek na svete prežil pád z výšky hladiny, po štyroch minútach sa vynoril asi sto metrov po prúde zo špinavej peny a v nohaviciach a košeli sám doplával na breh.
Doposiaľ sa pád do vodopádov podarilo prežiť len sedemročnému chlapcovi, ktorý v roku 1960 spadol do Niagary po lodnej nehode, ale na rozdiel od Jonesa mal plávaciu vestu...
Oblasť nad mestečkom Niagara on the Lake, bývalým hlavným mestom „Upper Canada“, lebo pod ním na brehu jazera Ontario veľkého ako tri Slovenská, je už len Buffalo, teda Spojené štáty americké, je najslávnejším a najprodukčnejším vinárskym regiónom v celej Kanade. Pôdne podmienky, unikátna mikroklíma s natiahnutým letom a najdlhšou pestovateľskou sezónou v celej Kanade umožňujú dozrievanie plnohodnotného hrozna a jeho dokumštovanie do špičkových vín.
Hoci Kanaďania povysádzali prvé vinice už v roku 1811, rozvoj tamojšieho vinárstva postupoval veľmi pomaly, aj pričinením štátom kontrolovaného a dosť obmedzovaného obchodu s vínom Okrem Ontaria ešte v Britskej Kolumbii a celkom okrajovo v Novom Škótsku. V Britskej Kolumbii sa víno pestuje v oblasti Okanagan Valley a Similkameen Valley a ide o ľahké červené vína a suché biele vína nemeckého typu. Najlepšie ontarijské vína pochádzajú z odrôd európskeho pôvodu ako chardonnay, rizling, pinot noir, cabernet sauvignon a ďalšie.
Tunajšia niagarska vinárska oblasť s 13 000 hektármi je veľmi mladá. Až v roku 1974 dostala vinohradnícka usadlosť Inniskillin vôbec prvú licenciu na pestovanie od čias prohibície. Jej majiteľ Donald Ziraldo bol spolu s Paulom Boscom z Château des Charmes prvým vinohradníckym pionierom slávnej niagarskej oblasti so štyridsiatkou dnešných viníc. Dnes desať minút od seba vzdialených susedov spája vínna cesta zakreslená na každej čo len trochu významnej turistickej mape Ontaria. Od malých, rodinných produkčných usadlostí až po veľké „vinárske závody“. Všetky prijímajú celoročne návštevníkov, poskytujú ubytovanie, celodennú stravu, organizujú priamo na mieste odborné semináre, spoločenské akcie. Teda všetko, čo k takémuto biznisu patrí.
Keď prichádzate diaľnicou od Toronta, svoju okružnú púť môžete naštartovať v Kittling Ridge Estate Wines & Spirits, ktorá je kombináciou produkcie vína a destilátov. Ľadové víno s brandy je exkluzívnym produktom vykombinovaným ta- lentom majstra vinára a „páleničiara“. Pozoruhodné dezertné víno je zmesou 7-ročného brandy a ľadového vína Vidal.
Postupujúc ďalej do Niagara on the Lake nemožno obísť v meste St.Catharines usadlosť Hernder Estate, jednu z najväčších rodinných v celom Ontariu. Po výjazde z diaľnice sa dostanete na „divokú“ cestu a za dreveným mostom čaká jedna z najkúzelnejších ontarijských „pevností“, známa aj ako dejisko VIP sobášov. Na krásnej terase vás ponúknu vínom s veľavravným a sebavedomým názvom Best Canadian Riesling, pravdaže, odobreným systémom kontroly pôvodu vyrobeného vína, tzv. VQA (Vintners Quality Alliance), teda niečim podobným, ako je európske označenie AOC (Appelation d'origine contrôlée).
Joseph Poherly nás víta kúštik ďalej po diaľnici 55 smerom k Niagare on the Lake na svojom priateľskom mieste zvanom Joseph's Estate Winery. Je to postava už zapísaná do kanadskej vinárskej histórie - v roku 1983 totiž ako prvý uviedol na tunajší trh ľadové víno.
Osobitne hrdý je na svoje Chardonnay, Riesling a vynikajúce Merlot and Cabernet Franc.
„Zabávam sa tiež ovocnými vínami s jahodami, broskyňami a marhuľami, robím tiež výborné jablkové a hruškové ľadové víno,“ rozťahuje doširoka ruky vo svojom vinárskom butiku uprostred záľah odolných kvetín táto kanadská vinárska legenda.
Hrozná na výrobu ľadových vín musia byť prezreté, môžu mať na sebe ušľachtilú plieseň a byť aj zoschnuté. Čo je však dôležité, treba ich zobrať veľmi rýchlo, aby sa dostali do lisovne ešte v akurátne zmrznutom stave. Potom sa okamžite lisujú. Medovo sladká šťava je natoľko koncentrovaná, že ju kvasinky prekvasujú len na 8 - 9 percent objemu alkoholu.
V Kanade sa vyrába ľadové víno z viacerých odrôd, dokonca aj z modrých /Cabernet Sauvignon, Cabernet franc/.
Najpôsobivejšie ľadové vína sú ale z odrôd Rizling rýnský a Vidal.
Ide o veľmi aromatické vína, u odrody Rizling rýnsky majú arómu broskýň, citrusových plodov, u odrody Vidal zasa vôňu marhúľ, broskýň, melónov či medu.
„Ľadové víno sa nepije, ale chutná, študuje, najprv sa musíte sústrediť, až potom vychutnávať štedrosť arómy a chutí,“ hovorí Joseph Poherly.
„Je to vzrušujúce vystihnúť správny moment, zvyčajne okolo polovice decembra. Ideálny čas je v rozpätí - 10 až - 13 stupňov Celzia. Vtedy stoja už v pohotovosti stovky zberačov-brigádnikov. Nehľa- díme na čas, zberá sa aj celú noc pri umelom osvetlení, správny moment nemožno premeškať,“ vraví kanadský priekopník z roku 1983.
Zaujímavé je tiež označovanie ľadových vín. Etiketa musí obsahovať nielen dátum zberu, ale aj teplotu, pri ktorej bolo hrozno zozbierané.
Tieto silné, komplexné, veľmi aromatické a sladké, jednoducho skvostné vína majú, prirodzene, aj skvostnú cenu pri balení zvyčajne neprevyšujúcom pollitrovku.
V Poherlyho butiku som pod 100 kanadských dolárov žiadnu politrovú fľašku nevidel...
Medzinárodnú slávu kanadského ľadového vína povýšil producent Karl J. Kaiser /na snímke/, spozakladateľ a majiteľ Inniskillinu v júni 1991 na výstave Vinexpo vo francúzskom Bordeaux najvyšším ocenením Le Grand Prix d'Honneur.
Karl J.Kaiser už svojím nemeckým pôvodom akoby chcel pripomenúť, že pravlasťou ľadových vín je Nemecko, kde túto metódu zušľachťovania hrozna začali používať pred dvesto rokmi.
Trojdňovka u Karl J. Kaisera na Inniskilline vás vyjde na 368 dolárov. Dve noci, dvojo raňajok, jeden dinner, recepcia a odborný seminár v podaní odborníka - Cisára.
Nuž, radšej som sa pobral rýchle ďalej, k Francúzom, do susedného Château des Charmes, nič nedlhujúcemu svojmu pomenovaniu. Gran-diózna architektúra v tom najfrancúzskejšom štýle nepre- kvapuje. Mr. Paul Bosc, vlastník a vinársky majster pokračuje v rodinnej vinárskej tradícii, ktorú odštartovala piata ge- nerácia pred ním v rodnom Francúzsku. V najväčšej rodinnej vinici v celej Kanade sa vám núka zo superelegantného baru skvostný výhľad cez terasu na Boscovo kráľovstvo.

Ivan Klč