Neverili by ste, ako môže chutiť káva, hovorí odborníčka

Viac ako 90 percent predanej kávy na Slovensku tvorí komerčná káva, označovaná aj ako komoditná káva. Málokto pritom vie, že ide o nižšiu kvalitu kávy. Celá táto produkcia je stavaná tak, aby si kávu mohli dovoliť široké masy ľudí. Ide len o kvantitu a nízku cenu. Pri káve dostupnej vo väčšine bežných obchodov absentuje akákoľvek gurmánska hodnota.

„Káva má obrovský potenciál a môže chutiť celkom inak, ako si drvivá väčšina konzumentov myslí,“ povedala pre dennikrelax.sk Jana Király z Blogu o káve. „Nemusí ponúkať len horké tóny a chuť tmavej čokolády. Káva môže mať orieškové tóny, ale ponúknuť vie aj chuť tropického ovocia, nedávno som mala dokonca kávu s výraznou jahodovou chuťou a popri tom všetkom existujú aj také, ktoré chutia florálne.“

Samozrejme bez pridania akýchkoľvek ochucovadiel alebo čohokoľvek umelého. Káva je totiž ovocie, ktoré do seba dokáže natiahnuť vlastnosti okolitého prostredia. Existuje množstvo druhov kávovníkov a veľmi veľa variet má aj najpopulárnejšia a najchutnejšia odroda arabika. Všetky pritom chutia o niečo inak a vo všetkých je niečo jedinečné. Ak sú kávovníkové zrná správne spracované a navyše sú aj dobre upražené, možno v nich túto unikátnosť ešte povzbudiť a posilniť.

Hľadajte kávu z konkrétneho regiónu

„Jeden zo základných problémov je v tom, že pijeme kávové zmesi všetkého možného. Na obaloch bežných káv sa mnohokrát ani nedočítame, odkiaľ vlastne zrná pochádzajú. To znamená, že do jednej kopy išli kávovníkové zrná z mnohých rôznych oblastí, prípadne z mnohých krajín a možno aj kontinentov. V tom prípade sa už všetky jedinečné vlastnosti daných káv zmiešajú a vo výslednej chuti ich nespozorujeme,“ zdôraznila Jana Király.

Prvý predpoklad je teda zrejmý. Treba hľadať kávu z čo možno najmenšieho regiónu, ideálne z jednej jedinej farmy. Ak to bude káva jednej konkrétnej odrody arabiky (caturra, catuai, mundo novo, atď), bude ponúkať identické chuťové vnemy. Jej pitie konzumenta mysľou prenesie do daného regiónu.

Ručný a strojový zber kávy

Aspektov, na ktoré treba dbať, je však viac. „Veľmi dôležité je napríklad to, aby bola káva zbieraná ručne. Jeden z jej problémov totiž spočíva v tom, že jej čerešne nedozrievajú naraz, ale v priebehu niekoľkých mesiacov. Na konári sú teda dozreté červené kávovníkové čerešne, ale aj také, ktoré sú ešte úplne zelené. Obaly kvalitnej kávy častokrát uvádzajú, že pochádzajú z ručného zberu. Treba dbať na to, aby to tak bolo.“

„Strojový zber má výhodu v tom, že je omnoho rýchlejší, ale má aj obrovskú nevýhodu. Z kávovníkov sú naraz sčesané všetky čerešne a tým pádom idú do kopy dozreté aj nedozreté. Spotrebujú sa samozrejme všetky, nič sa nevyhodí. A predstavte si aké by to bolo jesť surové čerešne, marhule či broskyne. Niečo by im chýbalo. V pražiarňach kávy to potom ‚zachraňujú‘ enormným prepražením zŕn, vďaka čomu z nich dostanú aspoň horkosť. Presne na tú sme napokon v spojitosti s kávou zvyknutí,“ pripomenula blogerka.

Hľadanie kvality v každom kroku

Dodávateľský kávový reťazec má mnoho medzizastávok, kde sa dá všetko pokaziť. Začína sa už pestovaním kávovníkov, pokračuje zberom, po ktorom nasleduje spracovanie, export kávy z producentskej krajiny, praženie a napokon aj samotná príprava kávy. V každom kroku možno pôvodnú kvalitu suroviny udržať, ale aj zhoršiť.

„Aj preto vzniklo odvetvie výberovej kávy, ktoré sa každý z týchto krokov snaží povýšiť na najvyššiu možnú úroveň. Výberová káva hľadá kvalitu úplne všade a limity sa snaží posúvať čoraz ďalej a ďalej. Všetkým kávičkárom určite odporúčam niekedy si kúpiť výberovú kávu, prípadne ju zájsť ochutnať do špecializovanej výberovej kaviarne. Nebudete veriť, že káva môže chutiť aj takto,“ dodala Jana Király.
Zdroj obrázku: amenic181   / Shutterstock.com