Nevábne vajce

Aktinídia čínska je najznámejším príslušníkom skupiny opadavých popínavých drevín, príbuzných kaméliám. Kvet, pripomínajúci kvet divej ruže, je biely a vonia. Preto sa spočiatku kiwi využívalo skôr ako okrasná než úžitková rastlina. 
Pod málo vzhľadnou šupkou guľovitého plodu subtropického druhu drevitej popínavej liany alebo, ak chcete, vínnej révy, však čaká príjemné prekvapenie. Z krémovo sfarbeného stredu sa na všetky strany rozbiehajú čierne jadierka lemované bielymi lúčikmi a obklopené žiarivo zelenou dužinou. 
Hnedastý plod s latinským názvom Actinidia chinensis, po slovensky aktinídia čínska, vzdialene chutí ako egreš, alebo ako by ste zmiešali jahody, banán, melón a ananás. Jednoducho vynikajúco. Je to kiwi a jeho popularita rastie priam zázračne.
 
PREČO KIWI?
Ročne obohacuje trhy a jedálne stoly v asi 35 krajinách jeden a pol miliardy kusov tejto oválnej bobule 50 až 90 milimetrov dlhej s váhou asi 80 gramov. Každoročne lianou vysádzajú ďalšie tisícky hektárov pôdy v USA, Argentíne, Francúzsku, Japonsku, Taliansku, Grécku a v ďalších krajinách. Najviac však na Novom Zélande, kde sa táto rastlina donedávna vyskytovala takmer výlučne. Ovocie samé síce nepochádza odtiaľ, avšak jeho úspech áno. Tu sa totiž začalo pestovať prvý raz z čisto komerčných dôvodov a dostalo aj nový reklamný názov - kiwifruit. Pôvodne tu túto rastlinu a plod nazývali čínsky egreš. Nový názov spája exotiku vzdialenej ostrovnej krajiny a čudného nelietavého domorodého vtáka (kivi), vyznačujúceho sa nadmernými vajcami a hnedým perím pripomínajúcim skôr srsť alebo vlasy. Vývoz šťavnatých chlpatých plodov so zelenkastou dužinou je tu hneď po mäse a mliečnych výrobkoch najväčším zdrojom príjmov.  Kiwi, vlastne mi-chou-tchao (opičia broskyňa) pochádza z údolia rieky Jang-c chang-ťiang (t.j. Dlhej rieky). Číňania ho mali v takej obľube, že už v ôsmom storočí ho ospevovali básnici. Premena opičej broskyne na Novom Zélande na väčší-dužinatejší a chutnejší plod sa začala v roku 1904, keď jeden cestovateľ priviezol semená záhradníkovi Alexandrovi Allisonovi. V nasledujúcich tridsiatich rokoch Allison a ďalší ovocinári vypestovali starostlivým triedením, prerezávaním (výhonky rastú denne o osem centimetrov) a vrúbľovaním najkvalitnejšiu odnož tohto druhu ovocia. Spočiatku ich skôr než plody vábila nejedná krása bielych kvetov. 

JE ČORAZ OBĽÚBENEJŠIE
Plodnosť plantáže sa začína šiesty rok po jej založení a zber z jednej rastliny sa pohybuje na úrovni 4,5 až 10 kg. Dobre ošetrované plantáže plodia až 40 rokov. Plody sa zberajú v plnej zrelosti, odstrihávajú sa nožničkami tesne za plodom. Optimálna konzumná zrelosť je charakterizovaná tým, že šupka pruží pod miernym tlakom prstov a po povolení tlaku sa šupka i dužina vracia do pôvodnej polohy. Plody môžu na rastline v plantáži zostať až päť mesiacov po docielení zberovej zrelosti, potom prezrievajú, strácajú chuť a opadávajú. Plody zberané v správnom stupni zrelosti sa dajú dobre skladovať aj niekoľko mesiacov. Optimálna skladovacia teplota je +1 až +5 stupňov Celzia pri relatívnej vlhkosti 90 percent. Kiwi sa musí skladovať oddelene od ostatných druhov ovocia, prípadne zeleniny, pretože plody ľahko prijímajú cudzie pachy. Kvôli väčšej spotrebe sa na Novom Zélande kiwi začalo pestovať v tridsiatych rokoch. Potom, ako to už býva, zohrala svoju úlohu náhoda. V roku 1952 si anglickí dovozcovia ovocia objednali zásielku citrónov. Pretože na lodi ešte zostalo miesto, pribalili obchodníci desať debien kiwi. Vypukol však štrajk prístavných robotníkov a loď sa o päť týždňov omeškala. Citróny zatiaľ zhnili. Zato kiwi vydržalo v perfektnom stave. V Londýne sa výborne predalo a Novozélanďania si uvedomili, že sa im otvára svetový trh. Na náš trh preniklo kiwi až v roku 1987. Jeho obľuba však rýchlo rástla.

MULTIVÍTAMÍNOVÁ BOMBA
Rovnako ako avokádo sa kiwi konzumuje väčšinou v čerstvom stave. Ak sa rozkrojí na polovicu, vnútrajšok sa dá vydlabávať lyžičkou ako grep alebo melón. Jedlé sú aj jadierka. Zelená dužina nakrájaná na plátky hnedne vďaka vysokej kyslosti veľmi pomaly a vynikajúco sa hodí do šalátov, oblôh, dezertov a tiež ako hlavný chod. Enzýmy, ktoré obsahuje, sú dobré aj na nakladanie mäsa. Plody sa spracúvajú aj ako kompóty, džemy, vína, do malinoviek a sušia sa. Okrem vynikajúcej chuti je kiwi oveľa výživnejšie než tradičné ovocie ako jablká, hrušky, broskyne alebo pomaranče. Každý jeho gram sa môže pochváliť väčším obsahom železa, horčíka, fosforu, draslíka a riboflavínu než ktorýkoľvek z uvedených druhov. Kiwi má dokonca viac vitamínu C než citrón. Navyše jeden plod obsahuje len asi 190 J (45 kalórií) a je bez cholesterolu a sodíka. Vysoká nutričná hodnota zaraďuje kiwi medzi produkty racionálnej výživy.

 KIWI VO VÍNNOM ŽELÉ
Pre štyri osoby: 10 až 12 plátkov želatíny, 2 bielky, 3/8 bieleho vína, necelých 1/4 l vody, štipka soli, šťava z citróna, 125 g cukru, 4 kiwi, 100 g bieleho vína.  Želatínu necháme napučať v studenej vode. Ľahko vyšľaháme bielky a vmiešame do nich vytlačenú želatínu, pridáme víno, vodu, soľ a citrónovú šťavu a za neustáleho miešania zohrievame. Pred bodom varu odstavíme z ohňa, priklopíme a necháme 10 minút chladnúť. Potom prekvapkáme cez vlhké ľanové plátno. Do roztoku pridáme cukor a miešame, až kým sa nerozpustí.  kiwi ošúpeme a nakrájame na 1 cm hrubé plátky, umyté bobule hrozna rozpolíme a vyberieme jadrá. Ovocie upravíme na plochej miske a zalejeme želé. Po asi 4 hodinách je dezert pripravený na podávanie. Vhodným doplnkom je šľahačka ochutená vanilkou alebo vanilkový krém. 

KARIBSKÝ ZÁŽITOK
1 kiwi, 1 mango, 1 banán, 8 jahôd a ďalšie ovocie podľa chuti, 1/8 kokosového orecha, 1 grapefruit, 1 pomaranč, 1 lyžica kokosového likéru, cukor.  Ovocie a kokos nakrájame na plátky a premiešame. Z pomaranča a grapefruitu vytlačíme šťavu, zmiešame ju s kokosovým likérom a podľa chuti dosladíme. Ovocie rozdelíme na 4 alumíniové fólie, 3 rohy pevne uzavrieme, otvorom vlejeme na každú porciu 4 lyžice šťavy a balíček uzavrieme. Dusíme v mierne rozohriatej rúre 7 minút. Servírujeme horúce alebo vlažné.