Neučme ich nesprávnej výžive

Mačky v starostlivosti človeka dostávajú pridelenú potravu. Pre majiteľov je preto dôležité vedieť, aké sú bežné prejavy správania sa mačky pri prijímaní potravy.

Ak chceme mačke zabezpečiť správnu výživu, je potrebné, aby sme okrem toho poznali súvislosti, ktoré majú vplyv na prijem potravy. V takom prípade možno včas zistiť akékoľvek odchýlky od normálu. Podávanie potravy je navyše dôležitým - a tiež krásnym - spôsobom komunikácie majiteľa s jeho domácim zvieraťom.

Napriek rôznorodosti jednotlivých plemien, rôznym sociálnym vplyvom a individuálnym rozdielom sú základy prijímania potravy mačiek vždy zhodné.

K čisto mechanickému priebehu prijímania potravy potrebuje mačka svoj chrup a v prípade potreby aj labky, aby si mohla potravu (korisť) pridržať. Tekutú stravu mačka konzumuje podobne ako vodu s pomocou jazyka.

Mačky majú vysoko špecializovaný chrup, typický pre šelmy. Ich lebka sa vyznačuje výraznými a dobre vyvinutými úchytmi svalov. Dospelá mačka má celkom tridsať zubov, z ktorých sú rezáky veľmi malé, zatiaľ čo špičiaky sú výborne vyvinuté. Špičiaky slúžia na chytenie koristi, jej usmrtenie a trhanie. Mačky nemôžu v pravom zmysle toho slova rozžuť potravu. Vzhľadom na vzájomné nožnicové postavenie zubov horné a dolné čeľuste však môžu potravu deliť na menšie kúsky, ktoré sú schopné prehltnúť.

Prijímanie potravy riadi mozog. Mozog spracúva všetky informácie, ktoré pochádzajú z organizmu a ktorých sa mu dostáva prostredníctvom zložitého systému regulačných okruhov a zmyslových vnemov, a vydáva príslušné povely. Ako základné regulačné hodnoty sa však udávajú iba stavy hlad a nasýtenosť.

Čo im nadelila príroda

Mačky vykazujú niekoľko zvláštností, ktoré zdedili po svojich predkoch, respektívne ktoré ich spájajú s ich divo žijúcimi príbuznými. Divo žijúca mačka sa už v mladom veku oboznamuje so spektrom svojej koristi, pri ktorej potom zostáva celý život. Uvedená skutočnosť má v prírode tú výhodu, že sa mača naučí od matky to správne. Mačka, ktorá žije v starostlivosti človeka, sa správa rovnako, čo však predstavuje pre jej chovateľa i majiteľa, ktorí sa o ňu starajú, ešte väčšiu zodpovednosť. Ak naučíme mačku na nesprávnu výživu, nie je jednoduché ju privyknúť na vhodnejšiu, potravu.

Ako korisť divo žijúcich foriem porovnateľnej veľkosti prichádzajú do úvahy v podstate všetky
zvieratá, ktoré mačku neprevýšia veľkosťou. Voľne žijúce mačkovité šelmy porovnateľnej veľkosti sa však väčšinou neživia zvieratami väčšími než potkan alebo holub.

Mačky dávajú ako koristi prednosť myšiam, potkanom, občas ako korisť ulovia hmyz (dokonca až po muchu domácu), žaby, jašterice a hady, veveričky, divé králiky, vtáky.

Mačky rovnako obľubujú hlodavce i vtáky. Vzhľadom na spôsob ich lovu však rýchlo strácajú chuť loviť vtáky a dávajú prednosť hlodavcom, kde majú väčšiu úspešnosť pri love.

Mačka sa v prírode učí všetky prejavy správania sa, ktoré sa týkajú prijímania potravy: plazenie, číhanie, skok, chytenie, smrtiace uhryznutie. Nemá predsa nikde prestretý stôl. O prvé neohrabané pohyby, ktoré sa neskôr pri love koristi vybrúsia až k smrtiacej dokonalosti, sa mačky pokúšajú už vo veku troch týždňov (skúmavé vykročenie jednou labkou, ktoré sa pravdepodobne vyvinulo z mliečneho kroku). Prvé usmrtenie koristi je možné už vo veku deviatich až desiatich týždňov. Cesta k nácviku správnych prejavov správania sa, ktoré sprevádzajú prijímanie potravy, je však dlhá.

Mačacia technika

Mačky sa kŕmia postojačky alebo ľahko prikrčené. Menšie kúsky potravy konzumujú väčšinou postojačky. Mačky potravu nežujú, ale porciujú ju svojimi trhákmi, ktoré sú navzájom postavené ako čeľuste nožníc, na malé kúsky alebo dlhšie pásiky. Postavenie trhákov v zadnej časti čeľuste spôsobuje, že mačka musí chytiť potravu pri rozhryznutí ďaleko do kútika tlamy. Pretože potrava (a korisť) leží obyčajne na zemi, skláňa sa hlava práve hryzúcim kútikom k zemi. U mačky teda súvisí pohyb sklonenia hlavy s hryzením. Čím tvrdšie alebo odolnejšie je sústo, tým silnejšie musí mačka hrýzť a tým hlbšie skláňa hlavu.

Okrem toho sa pri pevnom hryzení uši dávajú do zadnej polohy. Počas kŕmenia mačka často strieda strany, na ktorej hryzie, a s nimi samozrejme mení aj sklon hlavy. Táto zmena strán sa robí pomocou jazyka.

Len čo mačka rozdelí potravu na malé kúsky zodpovedajúcej veľkosti, zhltne ju.

Tekutú potravu alebo vodu mačka hltá pomocou dlhého, svalnatého a veľmi pohyblivého jazyka. Pri pití si mačka vytvorí z jazyka mištičku a rýchlo jazykom pohybuje z tlamy a späť. Mačka hltá po štyroch až piatich líznutiach.

Netrpia nadváhou

Ak neberieme ohľad na prejavy správania sa pri obstarávaní potravy, je dôkladné pozorovanie mačky pri prijímaní potravy síce ťažké, ale vďaka novým skúsenostiam nie je nemožné.

Mačky žijúce v dome, nemajú obyčajne žiadny priamy vplyv na svoje kŕmenie. Môžu však vyvíjať určitý nepriamy tlak žobraním, nepokojom alebo tým, že svojho majiteľa iným spôsobom donútia, aby im podával potravu v dostatočnom množstve a kvalite a v požadovanom čase.

Svoju potravu (hotové krmivo alebo samostatne pripravované zmesi krmiva) dostávajú mačky denne rozdelenú do niekoľkých porcií, alebo ju majú voľne k dispozícii (suché krmivo), preto si potravu nepotrebujú vyhľadávať.

Ak mačku kŕmime v niekoľkých porciách denne, je prijímanie potravy obmedzené na zvyčajný čas. Počas kŕmenia môže mačka niekoľkokrát nakrátko prestať v konzumácii potravy. Ak má mačka kŕmenie ad libitum (voľne k dispozícii v ľubovoľnom množstve), jedia mačky malé množstvá potravy veľmi často v krátkych, väčšinou rovnakých a pravidelných intervaloch celý deň, dokonca i v noci.

Mačkovité šelmy sa vydávajú na lov len keď pociťujú hlad. Asi šesťdesiat percent svojho života strávia oddychom. Mačky v domácnosti sa správajú podobne. Množstvo skonzumovanej potravy nemusí zodpovedať predchádzajúcemu obdobiu bez potravy. Ak však mačku kŕmime ad libitum dlhší čas, bude prijímať len toľko potravy, koľko potrebuje, a preto nestučnie.