Nesúď, pokiaľ nepoznáš všetky súvislosti

Niekoľko dní ma sužovali negatívne myšlienky. Bola som nervózna a podráždená. Premýšľala som nad svojím životom. Čím viac som rozoberala všetky okolnosti, tým som bola smutnejšia. Pohltil ma vír pochybností o samej sebe a svojom živote. Prečo? Pozabudla som totiž na niečo veľmi dôležité. Pripomenul mi to až jeden príbeh, ktorý mi poslala moja priateľka. Jeho podstata spočíva v tom, že nikdy nepoznáme všetky súvislosti toho, čo sa v našom živote deje. Často máme vieru, ale strácame dôveru v to, že aj tá najmenšia maličkosť v našom živote má zmysel. Nič sa nedeje len tak. Všetko dobré aj zlé čo nás postihne, sa stalo pre naše dobro. Problém je v tom, že na to prídeme až časom.

Čo trápilo mňa? S vysokou školou v tom istom zamestnaní už niekoľko rokov... Napadlo ma, že už by som zrejme mala byť spokojná mamička s aspoň jedným dieťatkom alebo si vo veľkom budovať kariéru. Popri zamestnaní sa venujem písaniu, ktoré zbožňujem. Pre zmeny v štruktúre jedného webu som prišla o nejakú časť príjmu, ktorý z tejto činnosti mám. Je pravda, že píšem preto, lebo ma to napĺňa, na druhej strane finančné prilepšenie vždy poteší. Okrem toho sa pridalo zopár ďalších nepríjemnejších momentov, ktoré môj pesimizmus ešte zväčšili.

Určite si spomeniete na podobné situácie z vášho života. Často ste museli najprv niečo stratiť, aby ste mohli niečo ďalšie získať. Možno vám napadlo, aký bolestivý bol posledný rozchod s vašim milovaným priateľom. Teraz však viete, že keby sa tak nestalo, nikdy by ste nestretli vášho skvelého manžela. Nemilosrdne vás „vykopli“ zo zamestnania a prežili ste niekoľko mesiacov bez práce a bez peňazí. Upadali ste do depresie. Teraz máte skvelú prácu, ktorú si vážite. Možno sa touto skúsenosťou zmenil váš postoj k peniazom. Takto by sme mohli vymenovať milión ďalších príkladov.

Teraz sa pokúsim prerozprávať vám príbeh, ktorý ma vrátil späť. Pripomenul mi, že si mám vážiť všetko, čo mám. Pripomenul mi, že všetko v mojom živote má svoj zmysel. Na základe neho som po tisíci raz zistila, že mám skvelú rodinu, úžasného priateľa, zdravie, prácu, ktorú by mi možno iní závideli. Čo sa týka písania, nevzdám sa. Hoci mám momentálne menej príležitostí, vážim si viac tie, ktoré mi zostali a verím, že prídu ďalšie. A teraz už sľúbený príbeh

Boli raz dvaja anjeli. Vybrali sa medzi ľudí. Najprv navštívili boháča a jeho rodinu. Bohatý človek bol veľmi lakomý a ubytoval ich v studenej miestnosti na dlážke. Starší z anjelov uvidel v stene dieru a opravil ju. Mladší sa na neho nechápavo pozrel. Opýtal sa staršieho anjela, prečo pomáha lakomcovi. Anjel odpovedal: „Veci nie sú také, ako sa zdajú byť.“ Ďalší deň prespali anjeli u chudobnej rodiny, ktorá sa s nimi veľkoryso podelila o to málo, čo mala a ponúkla im na spanie manželskú posteľ. Ráno anjeli vstali a rodina plakala. Umrela im krava, ktorá bola jediným zdrojom ich obživy. Mladší anjel sa nahneval na staršieho, prečo dovolil, aby sa takáto nespravodlivosť stala. Starší anjel však odpovedal rovnako, ako deň predtým a vysvetlil mladšiemu anjelovi celú situáciu. V predošlú noc u boháča uvidel starší anjel škáru v stene, za ktorou bolo zlato. Rozhodol sa dieru zamurovať, aby zlato chamtivec nikdy nenašiel. V tú noc, keď spali v manželskej posteli u chudobnej rodiny, navštívil dom chudáka anjel smrti. Prišiel si pre roľníkovu ženu, starší anjel mu však dal namiesto nej kravu. Po vysvetlení starší anjel znovu zopakoval: „Veci nie sú často také, ako sa zdajú byť.“ Potom sa odmlčal a povedal: „ Väčšinou nepoznáme všetky súvislostí vecí, ktoré sa dejú v našom živote. Často veríme, ale nedôverujeme. K tomu, aby sme boli v živote šťastní, potrebujeme dôveru. Potrebujeme dôverovať životu (Bohu, vyššej moci, osudu) a vedieť, že všetko čo prichádza, všetko dobré aj zlé sa deje v náš prospech. Ťažké na tom je, že zmysel toho všetkého sa často ukáže až neskôr.“

MIMI

Foto: flickr/Helpman 77