Nervózna família

„Ako by to bolo včera, celkom zreteľne počujem, ako sa z rádia šíri melódia a text piesne: „Vou, čo s ňou s nervóznou vašou famíliou. Pamätáš?“ s nostalgiou zaspomínala Helena.
Pieseň bola určite reakciou na dobu, ktorej sa pokojne mohlo hovoriť doba „nervózna,“ ale nie ničím výnimočná. Vždy to bolo tak, že sa dospelí ponáhľali, všetko chceli stihnúť a ak nestíhali, nepohoda, nervozita z nich priam kričala.
Pozreli sme sa Helenou na seba a spontánne zanôtili:
„Vždy, keď prídem, k vám tak sa vadíte, Niet troch kľudu v tom vašom byte. Háda sa mama, tata, dedko, babka, vadíš sa tiež...“
To sme už nevydržali, od srdca sme sa zasmiali, tak ako kedysi.
Poobzerala som sa po kaviarni, či nevzbudzujeme pozornosť, alebo či nebodaj niekoho nevyrušujeme. Nikde nik, boli sme samé. No nie celkom, v rohu sedela žena, asi v našom veku.
Spomienky sú vždy troch prifarbené a máličko aromatizované najmä, ak ide o tie, ktoré sa týkajú bezstarostnej mladosti. Ak sa k tomu pridá určitá eufória môžete sa prestať kontrolovať, ako práve my dve.
„ Pst! Sme predsa dámy!“ napomenula som nás.
Potom sme o niečo tichšie začali spomínať, ako to bolo s tou nervozitou u nich, aj u nás. Vtedy sme o svojich rodinách hovorili ako „o našich a „ o vašich.“
Helena po chvíli celkom vážne povedala: „Taká nervózna família dokáže vysať energiu!“ a celkom určite sa jej stratil úsmev z tvári.
„Nie len rodina, takých vysávačov energie nájdeš všade,“ chcela som odľahčiť situáciu, no zjavne sa mi to nepodarilo. Potešila sa aspoň tomu, že som tému o energetických upíroch neodmietla.
„Veríš tomu?“ overovala si, či ma správne pochopila.
„Celkom iste. Poznám to, našťastie nie z rodiny. Tiež mávam taký pocit, že po stretnutí s niektorými ľuďmi sa cítim úplne vyčerpaná, ako vyžmýkaný citrón.“
Spontánne sme prešli na tému energetických upírov.
„ Verila by si, že mojim energetickým upírom je môj manžel?“
Trochu ma to prekvapilo, ale možné je všetko. Navyše obeťami sú vraj často citlivé osoby. Helena ani ja nemáme k tomu ďaleko, citlivky ako vyšité. Tiež je pravda, že o energiu nás môžu oberať nielen nesympatickí ľudia. Nemusíme k nim cítiť antipatiu, a predsa nás neustálym vyžadovaním pozornosti, alebo svojim videním všetkého čierneho, či svojou nešťastnou povahou nútia byť v strehu a vydávať energiu. Tak prečo to nemôže byť manžel? Možné to je.
„Môj manžel je extrémista a navyše úžasný pedant. Nešťastná kombinácia pre energetické vysávanie,“ konštatovala Helena.
Napriek presnému Heleninmu popisu nevedela som si predstaviť, ako ju Robo „vysáva.“
„ Ako sa to prejavuje?“
„Nechci vedieť podrobnosti.“ Chcela som vedieť. Priznám sa, bola som zvedavá.
„Keď si povedala A, povedz aj B!“ nedala mi moja zvedavosť.
„Ako som povedala, extrémista, z najmenšej maličkosti dokáže urobiť drámu, aby upútal moju pozornosť, zveličuje absolútne všetko. A navyše vždy, za každých okolností, musí mať pravdu. Všetko musíme robiť podľa neho!“
„Skúsili ste sa o tom porozprávať?“ Možno rečnícka otázka, neodolala som. Veľa nedorozumení pramení z toho, že ľudia o probléme nehovoria, alebo nehovoria o ňom včas.
„Tisíc a jeden raz! To sa nedá ani spočítať,“ rezignovane hodnotila Helena ich vzťah a dodala:
„To je ako infekcia, aj tá sa šíri, kedy chce a ako chce. Priam cítim, ako sa vzduchom šíri nervozita a ja som vďačným objektom, vždy podľahnem.“
Každá rada by bola márna. Vyhýbať sa týmto ľuďom radia odborníci, ale čo keď je to partner? Zľahčovať situáciu smiechom, ale ani to nejde do nekonečna. Chápala som Helenu, a tak ma neprekvapilo, keď povedala: „Zostala mi jediná možnosť, hľadať únikovú cestu a tou je rozvod.“
Aj takto môže skončiť dvadsaťročný vzťah. Škoda, že Robo nechcel problém riešiť, keď bol ešte čas. Keď niekomu nieto rady, nieto ani pomoci. A Helena? Vôbec nemá istotu, či sa to všetko rozvodom skončí. Už teraz ju Robo bombarduje nežiaducimi e-mailami, SMS – pasoval sa do úlohy obete, ktorej ubližuje celý svet a najviac ona. Musím uznať, že Robo je energetický upír v pravom slova zmysle a byť v takomto vzťahu je tiež pekelne nebezpečné.

Autor: Anna Čunderlíková