Nemravní bratia

Nie je nič roztomilejšie ako dívať sa na ufúľané deti pri pieskovisku. Sledujete ich nemotorné pohyby, načúvate hádky o formičky a zo všetkých síl sa pokúšate porozumieť ich fantazírovaniu. Keď sa za pomoci ďalšieho donucovacieho prostriedku usilujete dostať ich domov k teplej večeri, zočia vaše ratolesti na ihrisku dvoch malých bratov so zbraňami okolo pása. Samozrejme, zakúpené boli v hračkárstve, no podľa všetkých sídliskových predškolákov sú momentálne jedny z najvyhľadávanejších. Asi to bude tým, že sa až príliš ponášajú na pištole, ktorých výstrely dokážu skutočné nešťastia.

Decká sa k bratom rozutekali ako mačky za kuracími kapsičkami, obrali ich o zbrane a začali nimi ohrozovať takmer celé sídlisko. Malí gangstri sa neupokojili ani po niekoľkých na zadok z rúk ich zákonného zástupcu. Teror v meste v priebehu niekoľkých dní prilákal aj tých o trošičku skôr narodených, o čom svedčili dlhé rady a prázdne regály v hračkárstve.

Malí bratia zanedlho doniesli k pieskovisku ozajstný mobil, ktorým možno prehrávať všetky hudobné novinky. To by nebolo až také šokujúce, no tí dvaja si doň neuložili hymnu pracovitých a modrých Šmolkov, ale hneď a zaraz šli do kolien na song od takpovediac speváčky, čo sa doposiaľ živila oveľa staršími druhmi remesiel.

Po týchto živelných zážitkoch mi nezostávalo nič iné len pobrať sa s deťúrencami čo najďalej od dvoch nemravných bratov a poďakovať sa svojim rodičom za to, že som v detstve rástla bez vraždiacich hračiek a sexuálnej hudby.

Tatiana Kovalčinová