Nehľadaj ma, ale objavuj!

„Volám sa Simona, mám 25 rokov, hľadám si priateľa na dopisovanie a časom možno aj viac. Žijem bez akýchkoľvek záväzkov a zábran, mám krásne modré oči, dlhé kučeravé čierne vlasy a dokonalé nohy. Neváhaj, ozvi sa!“ Týmito slovami sa začínal inzerát v časáku, ktoré Martina viac než nadchli. Už šesť rokov nemá koho objať, rozmaznávať a nadovšetko milovať. Preto schytil písacie potreby a napísal slečne presne to, čo mal na srdci. Romantické listy si spoločne vymieňali len zopár týždňov, potom ich nahradili horúce esemesky a nekonečné volania.

Martin pochádzal zo stredného Slovenska a Simona z ďalekého východu, on bol realitný maklér, ktorý v januári oslávil štyridsiatku, ona mladá barmanka. Simona milovala hory, lesy a lúky, Martin vychladené pivo a pohodlné papuče. Ani tá najkontrastnejšia fyzická či psychická črta týmto dvom ľuďom nezabránila osobne sa stretnúť a postupne spoznávať jeden druhého.

Keď sa Martin prvýkrát postavil zoči-voči svojej láske cez inzerát, bolo mu nad slnko jasné, že jej kučeravé čierne vlasy sú v skutočnosti tmavohnedé a vlnité. Na jej dokonalých nohách by sa takisto dala nájsť nejedna estetická chybička, no Martin radšej mlčal, keďže ani on zatiaľ nezískal titul Miss. Dôležité bolo, že si sadli ako muchy na lep, rozumeli si skoro vo všetkom a aby sa od toľkej lásky nezbláznili, sem-tam ich zachránila búrlivá talianska hádka.

Dnes majú troch krásnych potomkov, jedného psa a mačku. Žijú spoločne v panelákovom byte v blízkosti ukrajinských hraníc a všetkým, čo prekážal ich vekový, vzdelanostný či vzdialenostný rozdiel, sa dnes môžu od srdca vysmiať.

Tatiana Kovalčinová