Naša Myjava v “Amerike”

Vskutku - len ženský omyl zapríčinil, že Myjava zo začiatku minulého storočia mala svoje hlavné mesto v Spojených štátoch tam, kde mala: v desaťtisícovom meste Little Falls v štáte New York. Zblúdilá ženská hlava pani Anny Mockovej pracujúcej na farme v Minneapolise ukončila v roku 1892 svoju cestu v meste veľkom ako vtedajšia Myjava - tamojšia okolitá vrchovina akoby tej myjavskej z oka vypadla - a stredom mesta tiekla rieka, naozaj presne ako u nás. Chcela za známymi do iného Little Falls, v štáte New Jersey, omylom nasadla do iného vlaku s rovnomennou cieľovou stanicou a nevdojak tak založila “americkú Myjavu”, opticky totožnú s tou našou.

Priateľský prístup tunajších ľudí a príležitosť okamžite sa zamestnať dali pani Mockovej zabudnúť na Little Falls v štáte New Jersey. Informácie o tunajších pracovných príležitostiach, krajinná podobnosť s tou originálnou myjavskou, takpovediac, božská, to všetko dopodrobna sa ocitalo v listoch pani Mockovej svojim známym na Myjavu. A takto prozaicky, hoci ponajprv omylom, sa začala migrácia Myjavčanov do Little Falls.
Najprv pomáhala nemeckým farmárom povedľa mesta. V roku 1894 prišla za ňou rodina Jána Matuščíka štartujúca na vedľajšej farme, a keď docestoval za nimi Pavel Matuščík, presťahovali sa do mestečka a ukotvili sa na Flint Avenue. Ďalší Mockovci, Majtánovci, Dugovci, ďalší a ďalší... Flint Avenue sa stala ulicou výlučne myjavskou, rovnako ako Jefferson Avenue.

V tom čase bolo v Little Falls sedem textilných tovární a práve tie zamestnávali myjavské ženy. Muži pracovali na okolitých farmách, na železnici s týždenným zárobkom do desať dolárov. Postupne prekyprovali miestny spoločenský život, pravdaže, vo svojom kruhu. Telovýchovný Sokol usporadúval pikniky - slnko, vzduch potrebovali robotníci ako soľ. Už v roku 1899 založili prisťahovalci z Myjavy pobočku Jednoty číslo 48, o sedem rokov tu založili Ženskú jednotu číslo 4. Ako vidno, priekopníctvo nebolo Myjavčanom ani v celoamerických reláciách cudzie.

Tesne pred prvou svetovou vojnou bol hospodársky život Little Falls na vrchole svojho rozkvetu a prispievalo k nemu vyše TISÍC emigrantov z Myjavy.

Ako uvádza historička Eva Fordinálová, zo Spojených štátov začína prúdiť oživujúci finančný kapitál, prostredníctvom ktorého sa zadĺžené majetky dostávajú späť do pôvodných rúk. “Roku 1893 došlo do Myjavského okresu 115 776 zlatých, čo tvorilo takmer polovicu z celkového obnosu poslaného z USA do Nitrianskej župy,” píše Fordinálová a pokračuje: “V tomto roku vzniká na Myjave prosperujúca účastinárska banka, ktorej vklady pred prvou svetovou vojnou dosahovali vyše milióna korún. Myjavská banka zaznamenáva sústavným zvyšovaním účastinného kapitálu vzostupný trend a spolu s Ľudovou bankou v Novom Meste nad Váhom sa stáva najvýznamnejšou bankou na západnom Slovensku. Roku 1906 dokonca na Myjave vzniká ďalšia banka - Nová banka. Obe sprostredkúvali s Amerikou bankové spojenie, majetkové a právne záležitosti, zamieňali doláre, marky, franky a ruble.”

Amerika pomohla Myjave ekonomicky.
Pole, ktoré stálo predtým 200 korún, zdraželo v priebehu 20 rokov na 2000 korún. Koľko miliónov myjavských korún malo pôvod v Amerike, nevedno. Podaktorí Myjavčania investovali peniaze v Amerike, kupovali si farmy, domy, obchody. To je potvrdenie známych faktov, že Myjavčania vedia tvrdo, húževnato pracovať, sú trpezliví a ekonomicky rozmýšľajúci.

Autor prvej monografie o Myjave z roku 1911 Július Bodnár hľadel doširoka i doďaleka, keď vypustil z hlavy nasledovnú myšlienku: “My dobre vieme, že všetok kapitál Myjavy a okolia má americký pôvod. Ale to nestačí. Treba povedať, že pramení v tvrdej americkej práci, ťažkej životnej škole.”
Akoby som počul Kolumba myjavských kopaníc Ing. Vojtecha Tĺčika, PhD. z Podkylavy, ktorý mi na tému “nevyhnutná podstata úpechu” takmer presne toto isté povedal pár dní pred písaním týchto riadkov...

Bol to úpadok remesiel na konci19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, ktorý sa prejavil v našom kraji vysťahovalectvom do USA, a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V USA sa Myjavčania najčastejšie usídľovali v New Yorku, Chicagu, Clevelende, ale aj v menších mestách na východnom pobreží. No myjavská Little Falls je pozoruhodným príkladom svornosti a súdržnosti.

Emigranti z Myjavy neboli prvými prisťahovalcami do Ameriky. Slováci zo Šariša, Spiša, Zemplína a okolia Užhorodu tu boli skôr.
Obuvník Ján Kováč Bušo, kováč Pavel Paracka a klobučník Albert Bohatý boli prvými emigrantmi z Myjavy do Ameriky. Do Chicaga odišli 1. marca 1890. Nasledoval ich Brezovan Šagát. Kováč Bušo sa vrátil na Myjavu a napokon zomrel v Chicagu v roku 1910. Potomkom zanechal dva veľké domy. Paracka sa vrátil na Myjavu po jednom roku a 9 mesiacoch, Bohatý dokonca dvakrát.
Ľudia prichádzali a odchádzali. Zrazu akoby bolo do Ameriky len pár kilometrov. Včera sa zhovárali s priateľmi na ulici a zajtra kupovali lístok na loď. Takto sa na prahu storočia otočilo 1800 Myjavčanov. Známa bola historka o mužovi z Polianky, ktorý v Amerike na jar nasadil zemiaky a na jeseň ich prišiel pozbierať...

Aktívni novoprichádzajúci sem prinášali okrem schopnosti tvrdo pracovať aj svoju vieru v Boha.
V Little Falls bol kostol Holy Trinity Lutheran Church epicentrom myjavského spoločenského života. Rev. Ludevit Novomesky z Newarku tu v roku 1897 odslúžil prvú bohoslužbu pre myjavských prisťahovalcov. Rev. Karl Houser z Wilkes-Barre v Pennsylvánii ich v roku 1900 vyzval združiť sa do kongregácie a utvoriť si svoje predstavenstvo. Dňa 2. augusta 1903 bolo kongregácia Holy Trinity Lutheran Church nanovo sformovaná, pozostávala zo 138 organizovaných členov. Nuž a preskočme desaťročia do smutnej reality - 1. decembra 1996 sa v Holy Trinity Lutheran Church v Little Falls uskutočnila posledná bohoslužba v slovenskom jazyku...

Z Little Falls postupne neodchádzali len prisťahovalci a ich potomkovia z Myjavy. Z niekdajšieho vyše desaťtisícového mesta ostali dve tretiny obyvateľstva. Z priemyselného mesta sa stalo tiché, pokojné rezidenčné miesto. Erie Canal, táto veľká vodná cesta, ktorá bola hlavnou komerčnou dopravnou trasou, je dnes atraktívnou destináciou pre motorové člny a rekreačné aktivity. Budúcnosť vidia dnešní obyvatelia Little Falls v rozširovaní ducha oddychu, parkov a otvorených priestranstiev stvorených pre životný štýl piknikového typu. Ako dobre, že na Myjavsku to dnes nevidíme inak.

Ivan Klč