Nároky skalničiek

V skalke pripravíme také pôdne, vlhkostné aj svetelné podmienky, aké mali rastliny v oblasti pôvodu.

Niektoré skalničky rastú v prírode na vápencových útvaroch. Je to skupina nenáročných, väčšinou nízkych rastlín, ktoré dobre znášajú sucho a žiadajú plné slnko. Pre tieto si pripravíme priepustnú, na živiny chudobnú zmes. Namiešame ju z dielu ostrého riečneho piesku a dielu zrelej listovky. Primiešame 20% vápencovej drviny alebo preosiatej starej omietky. Do tejto zmesi budeme sadiť rôzne druhy rodu lomikameň, hviezdica, plesnivec, ďalej dymnivka, palina, piesočnice, silénky, skalnice, tarice, taričky. Z každého druhu vysadíme samostatnú plošinku, pričom zladíme farby a výšku.

Iná zmes pôdy bude o niečo výživnejšia a musí si podržať aj viac vlhkosti. Štvrtinu obsahu tvorí ostrý piesok, tri štvrtiny humózna pôda, najlepšie stará listovka, alebo mačinovka a vápencová drvina alebo preosiata omietka. sadíme do nej klinčeky, zvončeky, mliečniky, materine dúšky, nízke floxy, arábky, soldanelky a plazivé kríčky dryádky.

Ťažšiu zmes vyžadujú rastliny horských lúk. Pre tieto namiešame štvrtinu piesku, štvrtinu listovky, štvrtinu ílu a štvrtinu mačinovky. Sadíme  do nej orlíčky, horce, prvosienky, fialky, ľalie, cyklámeny, konvalinky, kosatce, margarétky. Konvalinky a cyklameny sadíme na zatienené miesto. Do podobnej pôdy sadíme na morény, čiže zosypy poniklece, korunky, scilu, puškýniu, chynodoxu, botanické druhy tulipánov, ľaliu zlatohlavú, ľaliu cibuľkonosnú.

Štvrtá skupina rastlín neznáša v pôde vápno. Tieto rastliny sú kyslomilné. Sadíme ich do hrubej kyslej rašeliny, alebo urobíme zmes z kyslej rašeliny, ihličnatky a starej listovky. Patrí sem vres, vresovec, gaulterie, andromeda, kalmia a nízke rododendrony. Tieto si žiadajú aj vyššiu pôdnu a vzdušnú vlhkosť a mierne zatienenie.

Aj z neutrálnych hornín je možné postaviť krásnu skalku. Je to čadič a andezit. Andezit je ružovkastej farby. Do neutrálnych hornín sadíme vápnomilné rastliny. Kyslomilné iba vtedy, ak im dáme patričnú zmes.