Nákupy

Zuzana sedela na balkóne útulného domčeka, ktorý patril jej tete. Dom stál na okraji veľkého mesta, čo Zuzana pokladala za obrovskú výhodu. Pretože bola istým spôsobom samotár a vedela si vážiť pokoj, poloha domu na tichej ulici za mestom ju tešila. Rovnako, akoby to ani nebola ona, vedela sa šialene vyblázniť v divokom tanci nočného klubu. Preto veľmi dobre vedela oceniť tetinu voľbu. Kristína, Krista a pre Zuzanu teta Kiťa potrebovala mať všetko po ruke. A tak aj Zuzana mohla navštevovať bary, reštaurácie, knižnicu a obľúbené fitko. Niekoľko minút chôdze a bola v centre diania, ako zvykla hovorievať teta Kiťa. Letný večer ťažkým sladkastým vzduchom pôsobil čarovne. Už chýbala len vrava cudzincov a šum nepokojného mora. Tých cudzincov si, bohužiaľ, musela odmyslieť. Ale ona sama pôsobila ako vlna rozbúreného mora. Ozvalo sa tiché klopanie. O chvíľu na to sa vo dverách na balkóne zjavila uhorková tvár tety Kristy. Dbala o krásu a neporušenosť svojej pleti.

„Ešte nespíš, zlatko? Len som ti chcela pripomenúť, že na zajtra sme si naplánovali tie nákupy,“ povedala a v očiach jej zaiskrilo. Vôbec jej pritom neprekážalo, že program celého dňa si naplánovala úplne sama. Zuzana sa však v žiadnom prípade nemala na čo sťažovať. Sama by to lepšie nevymyslela. Usmiala sa na tetu a prikývla.

„Dobrú noc teta.“

„Aj tebe, Zuzi.“

Zuzana rýchlo zahnala preč nepríjemné myšlienky a sústredila sa na to, čo zajtra nakúpi.

Keď sa už ráno obe obliekli, strávili nejaký čas v kúpeľni a naraňajkovali sa – teta Krista nadšene, Zuzana trochu podráždene a ospalo – vybrali sa autom na nákupný maratón. Zuzana dúfala, že po nepokojnej noci, kedy sa neustále prebúdzala kvôli zlým snom a nočným morám, prežije pomerne obstojný deň a hlavne s obstojnou náladou.

Neskôr už Zuzana stála v kabínke butiku s dámskou módou určenou pre ženy, ktoré chcú byť IN, ostýchavo predvádzajúc letné minišaty tyrkysovej farby, ktoré okrem toho že odhaľovali Zuzanine dlhé štíhle nohy, mali aj hlboký výstrih. Nie však taký, ktorý by o nej prezrádzal, že je vulgárna alebo vyzývavá. Nie, hovoril o nej, že je sexi. Stála tam celkom hanblivo a nerozhodne. Šaty sa jej páčili, ale akoby sa bála tváriť prirodzene a sebaisto, aj keď by si to mohla dovoliť. Spýtavo sa pozrela na tetu Kristu.

„Hm? Čo na ne hovoríš?“ opýtala sa a čakala akúkoľvek reakciu. Teta v sebe potlačila chuť vykríknuť: Super! Predsa len, práve zastupovala Zuzaniných rodičov a musela si predstaviť, čo by na to povedali oni. Veľmi dobre poznala názory Zuzaninho otca na vyzývavé oblečenie a súčasnú módu.

„Fííha!“ Ozvalo sa spoza nich. Obe sa pozreli na chlapca, stojaceho kúsok od nich. Na očiach mal okuliare, ktoré zabraňovali čiernym vlasom, aby mu vchádzali do očí. Mal výrazné, ba až ostré črty tváre, ktoré však pôsobili veľmi milo a zraniteľne. Náušnica v uchu mu dodávala akúsi chlapčenskú bezstarostnosť. Zuzane svojím zjavom tak trochu vyrazil dych. Hoci iným by sa zdal obyčajný, ju očaril.

„Teda, veľmi sa ospravedlňujem, že som neudržal svoje emócie na uzde,“ začal a pozeral pri tom na obe – na Zuzanu aj na jej tetu, „ale dlho som už nevidel také krásne dievča ako si ty.“ Dokončil a usmial sa. Zuzana, nevediac, čo sa to vlastne deje, začala sa smiať a ani po dlhšej chvíli to nešlo zastaviť. Napokon však slušne poďakovala a dodala: „To zrejme tie šaty. Nevedela som, či si ich kúpiť, ale teraz viem, že to asi nebude dobrý nápad.“

„Och, nie! Tie som si ani len nevšimol. Máš nádherný úsmev, krásne vlasy a lišiacky pohľad, ten sa mi páči. Ale prepáč, ak ťa to obťažuje. Len si ma skutočne ohúrila.“ Ospravedlnil sa a začínal sa pre to, čo povedal a že si to vôbec dovolil, cítiť hlúpo. Zuzana sa však rozosmiala ešte viac. Bol to smiech vďaky a prekvapenia. Vďaky tomuto chalanovi, za to, že v nej vzbudil sebavedomie a dokázal ju rozosmiať. Celkom nevtieravo, okúzľujúco a nečakane. Smiech prekvapenia preto, lebo naozaj nečakala, že takáto maličkosť ju dokáže vytiahnuť z neradostnej nálady posledného obdobia.

Mária Dunajčanová