Naberte odvahu a dajte sa na dobrodružnú cestu za šťastím

Príbeh z pera talentovanej Beatrix Zaťkovej sleduje dve ženy, ktoré sa rozhodli zobrať šťastie do vlastných rúk a vykročiť smerom, ktorý im prinesie vytúženú zmenu. Práca ich nenapĺňa, manželstvo zovšednelo a na dvere zaklopala vážna choroba. Túžia nájsť lásku, odpustenie a stratenú chuť do života. Sadli si do taxíka a Bratislavy namierili až k Čiernemu moru.

Počas nevšednej cesty zažijú množstvo veselých aj dojímavých situácií, stretnú veľa zaujímavých ľudí, spoznajú ich osudy, nadviažu priateľstvá a prejdú vnútornou katarziou.

Ponorte sa do vĺn Čierneho mora a naplno si užite pestrofarebnú letnú bláznivú jazdu Zory a Táne, zabalenú do láskavého humoru a previazanú nádejou.
„Podstatný je prítomný okamih, veď minulosť je mŕtva a budúcnosť sa ešte nenarodila. Jediné naše bohatstvo je táto sekunda."

Začítajte sa do knihy Dámska jazda na dno duše a inšpirujte sa dobrodružstvom:

Zbalila som si všetko potrebné? Spodná bielizeň, kozmetika, doklady, kreditky, lieky, fľaša s odkazmi, rekapitulovala Zora, hľadiac na luxusný kufor stojaci pri jej nohách. Pohľad sa jej zastavil na nechtoch, ktoré si pred cestou už nestihla prelakovať. Znechutene pomrvila prstami v elegantných sandálikoch a vzdychla si. Napokon zodvihla kútiky pier do úsmevu.
Nevadí! Čo na tom, že zanedbala manikúru, podstatné je, že jej netŕpnu prsty. Touto myšlienkou ukončila úvahu na tému márna starostlivosť o zovňajšok štyridsaťosemročnej ženy a netrpezlivo pozrela na hodinky. Zora čakala na taxík, ktorý tu už dávno mal byť. Sedela na múriku pred svojím domom, dupkala drobnou nôžkou a piekla sa ako kura na pekáči, keďže teploty lámali storočné rekordy aj ľudskú termoreguláciu na márne kúsky. Kde ten chlapík toľko trčí? spýtala sa samej seba, túžobne vyzerajúc klimatizované auto. Ako si tie taxislužby plnia povinnosti? No nijako! Diletanti! Bolo už takmer poludnie, v žalúdku jej škvŕkalo, chcelo sa jej cikať, blond vlasy sa jej lepili na temeno a do malého zadku ju tlačil múrik. Uvedomovala si, že trpezlivosť je preceňovaná, nikdy jej totiž ruže nepriniesla. Keď je už pri tom – ruže nedostala už pekne dávno, naposledy v praveku. Pritom na ne trpezlivo každý deň čaká. Smutné. Trpezlivosť je nanič! Zrazu ho zočila. Veľký taxík zdolal poslednú zákrutu nebezpečne rýchlo, popravde až zbesilo, a o sekundu zabrzdil pred jej vilou. Mladý adrenalista, veľa energie, pomyslela si Zora, vstala z múrika, oprášila si zadok, prehodila si trendovú kabelku cez plece a s úľavou čakala, kým zdatný šofér a zároveň nosič kufrov vystúpi z auta. Trvalo mu to však akosi dlho. Silný, vrtký mladý muž! Na čo čaká? Kde je problém? Dvere sa napokon pomaly otvorili – jedna noha, druhá noha, hlava ako melón, napokon
korpulentné telo, ktoré akoby nemalo konca. No teda?! Je to možné? Žena! Taxikárka! V stredných rokoch! Domrvili to! Ako si tie taxislužby plnia povinnosti? No nijako! Diletanti!