Na zasmiatie

Zažili ste už niekedy spoločenské fau pax, čo v ľudovej reči znamená trapas? Nie? Tak buďte radi, trapas je totiž stav, keď sa ľudovo povedané pri nejakej situácii strápnite, urobíte niečo, čo nezapadá do konvencií, alebo nepodlieha bontónu. Po trapase sa Vám rozbúši srdce, zčervenáte, cítite sa trápne. Radšej ho teda nezažiť, ale čo ak sa predsa stane? Nepomáha nič, už len predýchať.

Mám priateľku, ktorá je na trapasy ako stvorená. Je to taká milá „motaňa", ktorá po vyrobení trapasu veľmi trpí, ale stáva sa jej to často. Aj minule. Na osemnáste narodeniny svojej dcéry pozvala celú rodinu, vrátane brata a švagrinej, s ktorými si nie veľmi vychádza, ale chcela, aby sa všetci aspoň raz za čas stretli. Na oslavu sa náležite pripravila, všetko nachystala, napiekla, vyzdobila. Keď už mala návšteva asi za hodinu prísť a ona sedela v obývačke, napadlo ju, že sa  zdôverí  svojej známej   so svojimi pocitmi. Napísala jej smsku so znením: „Ahoj Kika, čakám návštevu, drž palce. Nálada bude ako v krematóriu, lebo Dodovci - tak volá rodinu svojho brata-, sú suchí a nie je s nimi žiadna sranda." A smsku odoslala.

Potom prišla návšteva. Napodiv dopadla dobre, o čo sa hostiteľka veľmi snažila, len brat sa nejako čudne tváril. Keď návšteva odišla, priateľka všetko spratala a keď si sadla, že si oddýchne, napadlo ju, že zavolá zase známej ako to dopadlo. Vytočila telefón a vraví: „Tak Kikuš, dopadlo to ku podivu dobre...

„Čo dopadlo dobre?"-nechápala priateľka

„No tá návšteva"..

„Aká návšteva?"

„Ty si nedostala smsku?", známa začala vetriť trapas, na čo dostala odpoveď, že nedostala. Tak potom v šoku pozerala v telefóne odoslané správy a s hrôzou zistila, že sms poslala vlastnej návšteve, čiže bratovi. Brat si teda mohol prečítať, ako sa na nich „teší". Pekný trapas, čo poviete??

Mne konkrétne sa stal trapas, keď  bol môj syn ešte malý a vodila som ho ráno do škôlky a potom som išla do práce. Tak onoho rána  som dieťa  zaviedla do škôlky a potom som išla k bicyklu. Zdalo sa mi, že našľapujem nejako čudne, tak mi padol zrak na nohy a tu som zistila, že idem k bicyklu v návlekoch, ktoré sa dávali v škôlke na nohy.

Ďalej viem o trapase, ktorý vyrobil môj mladší brat, keď išiel na rande a predtým si  v náhlosti oholil len jednu nohu a obliekol si kraťasy. Našťastie mal partnerku so zmyslom pre humor a tak sa smiali obaja.

Niekedy trapasy rozosmejú, inokedy poriadne strápnia. Ale veď život bez trapasov neexistuje, omylní sme predsa všetci. A v tejto uponáhľanej dobe sa také niečo ľahko vyrobí. Netreba klesať na duchu, život ide ďalej.

Slávka