Na okno klope vtáča

Kto si myslí, že zimné obdobie je na pozorovanie a obdivovanie života v prírode nevhodné, mýli sa. Nech to skúsi a bude svedkom neobyčajných scén s plachými obyvateľmi lesov, ktoré inokedy možno vôbec nemá možnosť zazrieť. Komu sa však nechce ani za takú odmenu vyjsť do mrazivého počasia, môže si prírodné divadlo nachystať pred oknom svojho teplého príbytku v konároch najblížšieho stromu. Stačí tam zavesiťna povrázok kúsok surového hovädzieho loja, posadiť sa a pozerať. Mnohé hmyzožravé vtáky odlietajú pred príchodom zimy, a teda aj pred úbytkom potravy do teplejších krajín s bohato prestretým stolom. Celoročne však u nás zostáva druhovo početná skupina vtákov, ktoré si vedia nájsť svoju dennú  potrebnú dávku potravy v štrbinách kôry alebo v konároch aj za mrazivých dní.

ČO DAŤ DO KŔMIDLA?
Zimné prikrmovanie vtákov je nielen užitočný príspevok k záchrane prírody, ale aj zaujímavé divadlo. V zime, keď vysoké vrstvy snehu zabraňujú voľne žijúcim živočíchom v prístupe k zemi, keď ľadový pancier námrazy obaľuje stromy a kríky, potrebujú našu pomoc predovšetkým vtáky. Najmä ak také počasíe trvá dlhší čas. Najväčším nepriateľom je určite hlad. Ani silné mrazy nie sú zďaleka také nebezpečné. Prežijú ich, aj keď niekedy len spoločnými silami. Robia to tak napríklad sýkorky, ktoré sa zhlukujú do krdlika a na noc sa k sebe niekde pod zasneženými hustými smrekovými konárikmi tesne túlia. Svojími telami vytvoria dokonalé klbko, a tak zabránia nadmernému úniku tepla do okolia.
Prikrmovanie vtákov počas zimy je prospešná činnosť a medzi ľuďmi veľmi rozšírená. Vtáčíe krmidlá s rôznou potravou sa objavujú za oknami panelákov, v záhradách, sadoch, parkoch i v lesoch. Ku kŕmeniu vtáctva sa musí pristupovať s rozumom a určitou skúsenosťou. Žalúdok malého operenca nie je rovnaký ako u človeka. Naša obľúbená potrava, najmä rôzne druhy cestovín a údenín, môžu byť pre chúlostivý organizmus vtákov nebezpečné. Spôsobujú im vážne poruchy, ktoré sa často končia mnohonásobným úhynom. Najmä korenené a solené zvyšky potravín im vôbec neprospíevajú. Vari len otužilé mestské vrabce sú výnimkou a v obmedzenej miere sa dokážu s podobnou potravou v kŕmidlách vyrovnať. Vtákom treba podávať len prirodzenú potravu, najlepšie olejnaté semená s vysokou kalorickou hodnotou. Tá im pomôže zabezpečiť dostatočnú telesnú kondíciu aj na zimné prežitie. Uspokoja sa s nimi aj vtáky, ktorých jedálny lístok počas roka tvorí väčšinou hmyz. Najlepšie univerzálne vtáčie krmivo je semenec (konopné semeno) a slnečníca. Ale pozor, niektoré vtáky nemajú taký silný zobáčik, aby ich rozlúskli. Musíme preto aspoň časť krmiva vopred rozdrviť. Veľmi výživné olejnaté semená sú aj mak, ľanové semienko, uhorkové a tekvicové jadíerka, proso a ovos.

TANEC NA KONÁRI
Vtáky v zime rady prijímajú aj samotné tuky, najlepšie hovädzí, ale aj baraní loj. Odrezaný kúsok stačí v surovom stave pripevniť na dlhšie lanko a zavesíť na okrajové konáre stromu. Skúste to a väčšinou nebudete na prvé sýkorky dlho čakať. Do hodiny sa o kus loja začnú boje rôznorodých vtáčích spoločností. Najodvážnejšie sýkorky chcú mať pochúťku len pre seba a každého odháňajú. Podstatne menšie sýkorky belasé sa však nedajú a svoju nižšiu hmotnostnú kategóriu nahrádzajú väčšou bojovnosťou. Občas však obidva druhy zabudnú na boje a hodujú spoločne. Bokom číhajú na svoju príležitosť bojazlivé sýkorky babky, a len čo sa klbko bitkárov na chvíľu vzdiali, už visia na loji a hodujú. Všetky spory prestanú, keď priletí brhlík. Sýkorky zaženie, zaberie si celé kŕmidlo pre seba a pokojne zobe. Vystrašene uletí, len ak priletí skutočný kráľ - strakapud veľký. Boje prepuknú až vtedy, keď jeho milosť odletí.

VYNALIEZAVÉ "KUCHYNE"
Veľmi praktické je tzv. automatické kŕmidlo, ktoré dokonale chráni zmes rôznych semien. Dá sa doňho nasypať väčšie množstvo sypkého krmiva odrazu a vytvoriť tak zásobu aj na niekoľko dní (podľa veľkosti kŕmidla). Po šikmej ploche sa krmivo prepadáva úzkou štrbinou na dno kŕmidla a celé toto zariadenie funguje ako samoobsluha. Vtáky si prísun potravy regulujú samy podľa potreby. Odrezky tuku alebo svaloviny možno napchať do vrecúška zhotoveného z tzv. "hexagonu", pozinkovaného tenkého pletiva, ktoré sa používa na vyplnenie dvierok králikárne. Uprostred štvorcového kúsku pletiva sa naložia porcie tuku a mäsových odrezkov, voľné konce pletiva sa drôtom stiahnu k sebe a vrecúško sa zavesí na konár stromu. Plastová sieťovina, v ktorej sa predáva napr. ovocie, nie je vhodná, pretože niektoré vtáky svojím ostrým zobákom vlákna ľahko preseknú a odnášajú si preč celé kusy.

Tzv. "kalorická bomba" pre vtákov sa dá ľahko zhotoviť z rozpusteného loja (alebo iného dobre tuhnúceho tuku) a rôznych semien. Do stredu kvetináča sa zasunie palička a dovnútra sa naleje zmes loja a semien. Po stuhnutí zmesi sa kvetináč zavesí na konár ako zvon. Namiesto kvetináča môžeme použiť aj napríklad polovicu škrupiny z kokosového orecha. Kŕmidiel rôznych typov je množstvo, vtákom však príde v zime vhod každá naša pomoc a naše kŕmidlá pravidelne navštevujú. Navyše prehľadávajú kmene a koruny stromov neďaleko kŕmidiel, ak sú neďaleko  rozvešané búdky, nocujú v nich. S veľkou pravdepodobnosťou sa v nich na jar usadia a vyhniezdia. Od rána do večera je okolo kŕmidiel živo. Odohrávajú sa tu scény veselé i dravé, v ktorých striedavo víťazí sila, šikovnosť, a niekedy, bohužiaľ, aj chamtivosť.