MOJE CHOROBY ÚZKO SÚVISELI S POTLAČENÝMI EMÓCIAMI

Michal Andrejco pociťoval prvé zdravotné problémy už ako dieťa. Trpel astmou, alergiami a častými infekciami. Po dovŕšení dospelosti sa pridali aj tráviace ťažkosti a ťažké migrény, no mladému organizmu sa tieto varovné signály darilo ignorovať. Prvý budíček prišiel v podobe hospitalizácie pre vážne problémy spojené s tráviacim traktom. Onedlho na to mu ako 21-ročnému diagnostikovali celiakiu. Keďže prešiel na striktnú bezlepkovú diétu, jeho stav sa zlepšil a on sa mohol intenzívne venovať svojim podnikateľským aktivitám.

Keď mal 28 rokov, bol už úspešným manažérom s 10-ročnou praxou v podnikaní v zdravotníctve. „Keby ste sa ma vtedy spýtali, či sa cítim vystresovaný, asi by som vás vysmial a len mávol rukou. Vôbec som si také čosi nepripúšťal,“ spomína Michal Andrejco.  Po nečakaných komplikáciách v biznise ho však začali opäť trápiť viaceré zdravotné problémy, spojené najmä s trávením. Vystupňovali sa tak, že z relatívne zdravého vyšportovaného muža sa, podľa jeho slov, stala „60-kilová troska“. Okrem celiakie mu rôzni lekári špecialisti, ktorých začal hojne navštevovať, diagnostikovali aj funkčnú poruchu žlčníka, chronický zápal žalúdka, tenkého i hrubého čreva, premnoženého Helicobactera Pylori a kvasinkovú infekciu.

Pochádzal zo zdravotníckeho prostredia, a preto mal prístup ku kvalitným lekárom. A oni aj kvalitnú prácu vykonávali, vedeli mu presne diagnostikovať ochorenie, predpísať správne lieky, či procedúry. Patrila medzi ne napríklad eradikácia Helicobaktera, ktorú podstúpil až šesťkrát. „Vtedy som ešte celkom nechápal, že hoci lekári prakticky fungujú perfektne, pozerajú sa vždy na určitý čiastkový problém, a nikdy nevnímajú človeka ako celok a už vôbec nepozerajú na príčiny zdravotných ťažkostí,“ hovorí Michal Andrejco.

Cesta k emóciám

K zlému zdravotnému stavu sa u mladého človeka bez zásadnej životnej skúsenosti pridalo zúfalstvo a strach, čo vyústilo do psychiatrických problémov. Odpoveďou psychiatra boli antidepresíva.

Michal bol bezradný. Úspešný, s dostatkom finančných prostriedkov, no nie príliš šťastný. Stále si nepripúšťal, že môže trpieť chronickým stresom. Zo zúfalstva začal pátrať v  alternatívnej medicíne a narazil aj na množstvo šarlatánov. Uznal, že pokútna ezoterika tiež nie je cestou.

Vo svojom hľadaní však pokračoval a objavil terapie, ktoré sa spájali s prácou s emóciami a mali celostný, psychosomatický charakter. Vyžadovalo si to však od Michala skutočnú vnútornú prácu. Tá spočívala v učení sa schopnosti prežívať svoje emócie, dovoliť im prísť bez odporu alebo potláčania či ignorovania. Chodil na semináre a workshopy, kde sa takýmto technikám učil. Doslova ho dostalo, keď prvýkrát pocítil emócie, ktoré nerozdeľoval na dobré alebo zlé a teda ich nepotláčal, dovolil im prísť, všimnúť si ich, precítiť ich vo vlastnom tele, uvoľniť a nechať ich tak voľne odísť. „Na prvý pohľad banálne zistenie, že si môžem dovoliť prežívať emócie, bolo pre mňa ohromným objavom,“ vysvetľuje Michal Andrejco.

Vo svojom prístupe pokračoval. V rámci špeciálnych relaxačných a meditačných cvičení šiel vedome ku koreňom týchto pocitov a zistil, že sa týkajú prevažne potlačených zážitkov z detstva, ktoré ovplyvňovali aj jeho telesné prežívanie a úzko súviseli s jeho zdravotnými problémami. Uvedomil si, že potlačené emócie boli zdrojom jeho správania a vnútorných postojov, ktoré mu bránili zdravo zvládať chronický stres. Ten sa u neho telesne prejavoval, teda somatizoval, na viacerých úrovniach a v podobe viacerých chorôb.

Odovzdať to ďalej

Asi po roku terapie a práce na sebe, zmene celkového nastavenia mysle a nazerania na veci, po roku praktizovania relaxačných a meditačných techník, sa jeho stav začal výrazne zlepšovať. „Napríklad moja riadne diagnostikovaná celiakia je od roku 2011 minulosťou a moje telo prestalo negatívne reagovať na lepok. Ja si tak môžem kedykoľvek dopriať čerstvý chlieb, cestoviny, pizzu či pivo a moje merateľné hodnoty protilátok ostávajú také, akoby som bol zdravý. Atrofované klky na výstelke tenkého čreva sú krásne zdravé a ja sa cítim perfektne fit. Dnes žijem vedomejší a plnohodnotný život s dobrým zdravím a moja odolnosť voči stresu je na úplne inej úrovni ako kedysi,“ uzatvára Michal Andrejco.

Práve vlastná životná skúsenosť motivovala Michala Andrejca k založeniu polikliniky Medante, zameranej na celostný prístup v medicíne. Mal skúsenosti s manažmentom v zdravotníctve a bola to teda celkom prirodzená voľba. Medante v roku 2013 začínalo ako malé, primárne fyzioterapeutické centrum a až neskôr, koncom roka 2022, otvorilo svoje brány ako veľká plnohodnotná poliklinika.

Zakladateľovi Medante sú odmenou, ako sám tvrdí, príbehy pacientov so šťastným koncom, ktoré sú podobné tomu jeho. Motivujú ho pozitívne referencie od ľudí, ktorých ovplyvnil celostný medicínsky prístup.