Mletá červená paprika a jej výhody

Prvýkrát bola pestovaná pred viac ako 900 rokmi v Južnej a Strednej Amerike. Európski objavitelia Severnej Ameriky dali tejto zelenine názov „paprika”. Paprika sa ľahko pestuje v rôznych klimatických podmienkach, preto sa postupne rozšírila do celého sveta. Má nielen výraznú chuť, ale aj významné zdravotné účinky.

V minulosti sa využívala hlavne ako liek, a to v mnohých častiach sveta. Napríklad obyvatelia Antíl z nej pripravovali nápoj, ktorý má povzbudzujúci účinok na zmysly, keďže paprika skutočne môže pôsobiť ako afrodiziakum.

Na Jamajke sa používala ako liek: citrónová šťava, madeirské víno a šťava z uhorky slúžili na prípravu nápoja okoreneného paprikou. Ten vraj zmierňoval žalúdočné ťažkosti a kŕče. Obyvatelia Maďarska zase pili proti prechladnutiu paprikovú pálenku.

Červená paprika je zdravá. Čo obsahuje?

Neskoršie výskumy dokázali mnoho iných účinkov konzumácie papriky. Bolo zistené, že spomedzi všetkých druhov zeleniny je paprika najbohatším zdrojom vitamínu C. Obsahuje štyri až päťkrát viac vitamínu C ako citrón. Je pravdou, že množstvo vitamínu C v mletej paprike skladovaním postupne klesá, no vzduchotesné, svetlo nepriepustné balenie spomaľuje a znižuje degradáciu tohto vitamínu.
   
Mletá paprika je tiež veľmi bohatá na vitamín A. Dennú potrebu, teda 2 mg vitamínu A, pre dospelého človeka zabezpečí 34 gramov mletej papriky. Vitamín A je životne dôležitý pre zrak, tvorbu červených krviniek a zdravý imunitný systém. Vďaka tomu paprika napomáha k udržaniu dobrého zraku.

Paprika je okrem toho bohatá aj na karotenoid nazývaný luteín. Ten znižuje riziko vzniku makulárnej degenerácie, jednej z najčastejších príčin straty zraku súvisiacej s vekom. Paprika chráni oči aj pred vznikom šedého zákalu, pretože má vysoký obsah karotenoidov, ako je lykopén, luteín, kryptoxantín, zeaxantín, alfakarotén a betakarotén. Koľko týchto zlúčenín zelenina obsahuje, závisí od jej zrelosti.

Zdroj: pexels.com

Vysoký je aj obsah surovej vlákniny v mletej paprike a to 20 – 24 %. Príjem vlákniny je životne dôležitý pre trávenie, pretože môže zmierniť zápchu a hemoroidy. Odporúčaný denný príjem vlákniny pre ženy je 21 až 25 gramov a pre mužov 30 až 38 gramov.

  
Ďalšími dôležitými zložkami papriky sú prchavé látky, bielkoviny, organické kyseliny a minerály, ktoré jej dodávajú príjemnú, korenistú chuť a vôňu. 

Paprika ako liek

Červená paprika je bohatá na lykopén, preto má vynikajúci účinok na srdce. Zvýšená hladina homocysteínu zvyšuje riziko srdcových ochorení. Paprika však obsahuje vitamín B6 a kyselinu listovú, ktoré jeho hladinu znižujú. Okrem toho silné antioxidačné vitamíny A a C ničia voľné radikály. Paprika je aj významným zdrojom draslíka. Tento minerál vyrovnáva tekutiny a minerály v tele, zlepšuje funkciu svalov a reguluje krvný tlak.


Zdroj: pixabay.com

Paprika bohatá na antioxidanty a protizápalové živiny, má mnoho protirakovinových vlastností. Riziko vzniku rakoviny sa zvyšuje s chronickým zápalom a oxidačným stresom. Tieto faktory sa však dajú kompenzovať pravidelnou konzumáciou potravín s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami. Okrem toho paprika obsahuje aj zlúčeniny síry, ktoré pozitívne prispievajú k udržaniu zdravia. Enzýmy v paprike zabraňujú vzniku rakoviny žalúdka a pažeráka. Okrem toho karotenoid lykopén dokáže účinne zabrániť vzniku rakoviny prostaty, močového mechúra, krčka maternice a pankreasu. Kapsaicín, nachádzajúci sa v bielej membráne papriky, znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov, zabíja baktérie zodpovedné za tvorbu vredov v žalúdku a posilňuje imunitný systém.

Kombináciou vitamínu B6 a horčíka v paprike možno znížiť aj mieru úzkosti, najmä pri predmenštruačných symptómoch. Ako prírodné diuretikum vitamín B6 znižuje nadúvanie a zabraňuje vysokému krvnému tlaku.

Šťava z mletej papriky preukázateľne pomáha aj pri žalúdočných problémoch, ako sú vredy, hnačka a žalúdočná nevoľnosť. Znižuje tiež výskyt respiračných problémov, ako je emfyzém, astma, pľúcne infekcie, odstraňuje upchatý hlien v nose, pľúcach a uvoľňuje toxíny potením. Bolesti hrdla a nádcha sa dajú zmierniť pitím takejto šťavy.

Aj ako doplnok pri chudnutí

Kapsaicín, ktorý je zodpovedný za štipľavosť niektorých druhov paprík, aktivuje produkciu tepla a stimuluje tak metabolizmus. Tento proces sa označuje ako termogenéza.

Je to vytvorenie tepla, na ktoré sú využité práve tukové bunky. V sladkej paprike sa kapsaicín nachádza len vo veľmi malom množstve. Týmto spôsobom len mierne zvyšuje produkciu tepla a stimuluje metabolizmus, avšak neovplyvňuje tep a krvný tlak tak, ako napríklad feferónky.

Pôsobí aj na pokožku a vlasy

Červená paprika prirodzene stimuluje rast vlasov a dá sa veľmi efektívne použiť ako prírodný prostriedok proti vypadávaniu vlasov. Konzumácia papriky stimuluje krvný obeh, ktorý je životne dôležitý pre ich správny rast.

Tiež chráni vlasové folikuly pred účinkami dihydrotestosterónu. Ako vynikajúci zdroj vitamínu C sa podieľa aj na stavbe kolagénu, ktorý je potrebný na udržanie zdravých korienkov vlasov, ciev a pokožky.

Kolagén udržuje pokožku pevnú a chráni bunky pred ďalším poškodením. Zvyšuje tiež odolnosť pokožky voči oxidačnému poškodeniu. Antioxidanty a fytozlúčeniny v paprike pomáhajú udržiavať pokožku zdravú a mladistvú.
-m-