MIEŇ - ryba jesene a zimy

Mieň je veľkou záhadou. Pri bežnom rybárení sa nám ho podarí uloviť iba veľmi zriedka. Pôvodom je to morská treskovitá ryba, ktorej ostatní príbuzní žijú najmä v severských moriach, kde dosahujú aj podstatne väčších rozmerov ako v našich riekach.

Na trhoch s rybami je veľmi vyhľadávaný, pretože má veľmi chutné mäso, ktoré nemá drobné  kostičky. Navyše jeho pečeň sa považuje za najväčšiu lahôdku. U nás je veľmi svojráznou rybou, ktorá má v porovnaní s ostatnými, celkom obrátený životný cyklus, pretože mieň začína byť najaktívnejší práve vtedy - teda v zimných mesiacoch, keď ostatné ryby upadajú do zimného spánku. Aj jeho neres prebieha u nás v zime - v decembri až do polovice februára. V lete upadá do letargického spánku, preto sa nám ho vtedy podarí uloviť iba výnimočne. No aj teraz, v zime, keď je najaktívnejší, sa nám ho podarí nájsť iba náhodne, a preto ho považujeme za zriedkavú rybu. Vieme, že obľubuje skalnaté, podmyté brehy, hlboké jamy, jamy s hĺbkou viac ako 150 cm. Práve preto sa nám ho podarí nájsť iba náhodne a preto si jeho stanovištia musíme dobre zapamätať. Pamätať treba aj na to, že jeho trenie neprebieha každý rok v rovnakom čase, ale riadi sa podľa počasia a môžu byť v ňom až trojtýždňové rozdiely. Pri výbere stanovíšť sa riadi dvoma požiadavkami - čistotou vody a dostatkom úkrytov, teda jám a dier v brehoch, z ktorých vychádza iba za súmraku a v noci.

Je výslovne mäsožravcom, ktorý nepohrdne ani rozkladajúcou sa potravou. Pri hľadaní koristi sa výborne orientuje chuťovým a čuchovým zmyslom a pretože sa vie ľahko zmocniť aj živých rybiek je veľmi nežiaducim v pstruhových vodách, kde požiera ikry a mlaď lososovitých rýb. Lovná sezóna mieňa začína v novembri a končí, ak je teplejšie do marca, no v chladnejších podmienkach sa môže predĺžiť až do mája. Nástraha nerobí žiadne problémy, pretože mieň nenechá v zimnom čase nepovšimnutú žiadnu nástrahu mäsitého  pôvodu - najlepšou je krvavá pečienka. Na rybku zaberie však veľmi zriedkavo. Lovíme ho na ťažko ak sú jeho stanovištia ďalej od brehu a na plávanú na strmých skalnatých brehoch, kde lovíme "priamo pod nohami". Pri love používame radšej silnejšie vlasce - 0,40 - 0,50, no môžeme ho často vyloviť aj na 0,25-ku. V oblasti Žitného ostrova je špecialitou lov mieňa pomocou drôtu, alebo roxoru. Používa sa drôt 5 až 8 mm hrubý, ktorý je dlhý aspoň 1,5 m. Na konci môžeme ak je hladký - urobiť uško na uchytenie nadväzca (na roxore nám uško robiť netreba, pretože z neho sa nám vlasec zväčša nezošmykne), ktorý je dlhý 15 až 20 cm. Pri lovení sa opatrne brodíme pomedzi skaly popri brehu a ponúkame nástrahu tam, kde predpokladáme úkryty mieňa. Musíme sa chovať veľmi ticho a opatrne, pretože mieň ak cíti nebezpečenstvo, neopustí svoju skrýšu. Pri takomto love musíme počítať aj s tým že prídeme o veľa háčkov, býva však jedným z najúčinnejších. Ako záťaž je často vhodné používať - okrem drôtu, najmä staré matice či iný železný odpad, aby sme medzi kameňmi neprišli o drahé olovká.

Na lov si nikdy - okrem nástrahy - nezabudnite vziať termosku s horúcim povzbudzujúcim čajom, pretože v období lovu mieňa býva veľmi zima na nohy i na ruky.