Meranie síl

Psy sú v podstate znášanlivé tvory, ak sa medzi sebou občas pobijú, netreba sa medzi ne miešať. Naopak, najlepšie urobíme, ak sa od toho nášho vzdialime, pretože naša prítomnosť by ho mohla povzbudzovať a pes by bojoval urputnejšie a horlivejšie.
Ak bojuje podstatne mladší pes so starým a hneď sa mu nepodriadi, v takom prípade je niečo v neporiadku, a to s tým mladším!

Podriadenosť je vždy zreteľná, pokorený pes si ľahne na chrbát. Súboj psov- samcov je meraním síl, cieľom nie je toho druhého usmrtiť, ako to býva zvykom u sučiek. Pamätajme na to, že vlčice bojujú o samcov, zatiaľ čo vlci o vlčicu nebojujú nikdy. Alebo inak: žiadny pes neuhryzne sučku, ak však stojí pes v ceste sučiek, tá je
schopná ho uhryznúť. Všetky plemená sa rovnako správajú. Pre sučku ovčiaka nie je sučka jazvečíka nič iné len sučkou a rasa ju nezaujíma.

Vrodené správanie sa sučiek pripravených na založenie a udržanie rodiny tak komplikuje chov dvoch alebo viac sučiek spolu. Preto platí, že ľahšie sa vychová hoci desať psov než dve suky.

Boj psov začína vrážaním, odstrkovaním, až sa postavia na zadné, prednými labami sa oprú  o plecia, hrozivo na seba ceria zuby a ich vrčanie sa stupňuje k prenikavému revu. Po krátkej chvíli väčšinou jeden zo psov rozozná, že ten druhý je silnejší a podriadi sa. Víťaz potom väčšinou zostane stáť nad sokom ležiacim na chrbte a pozoruje ho, pričom varovne vrčí. Keď ho prekročí, stále ho pozoruje a často vyžaduje jeho pokoru ešte dovtedy, kým urobí niekoľko krokov od neho.
Na prechádzkach sa stretnúť so psami, ktoré nemali dostatok kontaktov s inými psami a stávajú sa tak výzvou pre iné psy niekedy prináša nepríjemné následky, najmä ak neskúsený je oveľa menší a slabší.

Spriatelenie dvoch dospelých psov tak, aby boli schopné spokojne žiť, je veľmi ťažké a tieto pokusy prinášajú aj určité riziká.