Medovníky - starý kamarát

História medu je veľmi stará. Prvé výrobky z medu vznikli vlastne už vtedy, ked človek poznal med, múku a oheň. Už praveký človek prišiel na myšlienku zamiesiť múku s medom (od divých včiel) a v hlinenej formičke upiecť z tohto cesta sladký pagáč. Pravda, v začiatkoch mali tieto výrobky len primitívnu podobu, skromnú akosť a chuť. Med a výrobky z neho patrili medzi najstaršie pokrmy človeka.

Staroveké národy považovali med za stravu bohov, a preto im pri obetných slávnostiach obetovali medové pečivá. Antickí Gréci pri slávnostných príležitostiach rozdávali perníky rôznych tvarov. V jednom egyptskom hrobe starom viac tisíc rokov sa našlo medové pečivo. Pri vykopávkach v Taliansku objavili negatívy hlinených perníkových modelov.
Perníkové cesto bolo výborným materiálom na formovanie, dalo sa dobre formovať a udržovalo tvary. Toto cesto má aj tú výbornú vlastnosť, že ani surové, ani upečené státím nestráca na akosi a chuti, ale naopak, zlepšuje sa. Perníkové cesto možno dlho uchovať čerstvé, chutné a požívateľné.

Práve tieto vlastnosti perníkového cesta priam nabádali formovať z neho najrozmanitejšie figurálne tvary a neskoršie aj zvýrazňovať výjavy a príhody z vtedajšieho i dávnejšieho spoločenského života.

V stredoveku nešlo ešte o pernikárstvo, ale len o medovnikárstvo, lebo medovníky sa nepiekli v špeciálnych vyrezávaných drevených formách a neozdobovali sa.
Medovníky sa piekli väčšinou v kláštoroch (mali účel pri cirkevnom obrade), na panstvách a v domácnostiach v podobe jednoduchého domáceho pečiva. Medovníky piekli vo veľkom medovnikári ako remeselníci. Z historických dokladov vieme, že medovnikárstvo ako remeslo jestvovalo na Slovensku už v XIV. storočí. V starých písomných dokladoch z roku 1379 až 1434 sa píše o prešporských medovnikároch ako o daňových poplatníkoch.

Umeleckejší význam malo medovnikárstvo až v XVI. storočí. Jeho význam a sláva vrcholí v XVII. - XVIII. storočí až do polovice XIX. storočia, keď sa rozšírilo temer po celej Európe. Medovnikára, ktorý piekol z medového cesta medovníky, nazývali "dulciárius".

Postupom času sa s vývojom spoločenského života a konkurencie medzi medovnikármi medové cesto skvalitňovalo, pridávali sa doň chuťové a aromatické koreniny. Každý medovnikár sa snažil vyrobiť čo najlepší, najkrajší, a tým aj najpredajnejší výrobok.
Predávali ich na pravidelných týždenných trhoch a výročných jarmokoch pod šiatrami, kde nechýbala často ani medovina a bezalkoholický občerstvujúci medový nápoj. Med a medové pečivo boli dôležitým potravným článkom medzi ostatným každodenným spotrebným tovarom. Medovníkové cesto miesili z ražnej múky a vareného medu. V starých dobách sa cesto pieklo v hlinených formách, potom v okrúhlej plochej drevenej forme bez ozdôb a na vrchole pernikárskeho remesla v umelecky vyrezávaných drevených formách, na ktorých bol zvýraznený gotický a renesančný štýl. Neskôr sa obohacovali etnografickými, u nás slovenskými ornamentálnymi prvkami a kompozíciami.

Najstaršie známe formy sú zo XVI. storočia. Veľkú záľubu v perníkoch teda zvýrazňovalo aj zhotovovanie vyrezávaných foriem. · Dobrý medovnikársky remeselník sa musel dokonale vyznať aj v rezbárskom umení.

Mnohé zachované exempláre drevených perníkových foriem sú umeleckými skvostami rezbárskeho ľudového umenia. Pernikárske a rezbárske remeslá sa nevyhnutne spojili.
Vzostup kultúry meštianstva si vynucoval stále krajšie a umeleckejšie rezbárske formy, ktoré sa potom rýchlo šírili po okolitých štátoch Európy. Perníkové formy museli vždy vyhovovať ideám doby. Cez stáročia sa v nich udržali prvky gotiky a renesancie. Z ich foriem a štýlových zložiek vznikol osobitný pernikársky drevorytecký ornamentálny štýl.
Svojou menlivou tématikou a ozdobnými detailami sa perníkové formy stali zaujímavými historickými pamiatkovými predmetmi. Perníkové formy sa robili aj na jarmočný predaj.

Perníky sa piekli v rôznych podobách a tvaroch, podľa toho, komu boli určené. Pre deti sa piekli koníky, rybky, pušky, zvieratká, rozprávkové postavy, bábiky a mnohé iné. Pre mládež a dospelých sa robili srdcia, jelene (symbol jari, sily), sed-liacke figúry, dámy s vejárom, rytieri, husári, blázni, čerti, smrť, kolísky atď. Na vrchole pernikárstva a perníkového rezbárskeho umenia sa piekli perníky s námetmi zo spoločenského a náboženského života, so společenskými námetmi to boli napr. dáma s pánom na koči, kone poháňané kočišom v dolománe, srdcia so zamilovaným párikom, muzikanti, polovanie, rytierske zápasy atď. Z náboženských výjavov to boli Adam a Eva, narodenie Krista, ukrižovanie Krista, traja králi, Samson s levom atď.
/rolnovinky/