Mayday, mayday, mayday

Neviem prečo, ale pri pohľade na dcéru mi zablikala kontrolka, ktorá ma ešte nikdy nesklamala. Moja dcéra je zamilovaná, ale Petra sa to evidentne netýka. Jana ho akceptovala a podriaďovala sa jeho názorom. To, čo povedal, bolo viac než sväté. Ibaže zaľúbená už dávno nebola. Chýbala jej v očiach povestná iskra, akú som dnes zachytila. Vedela som, že je dcéra zamilovaná, ale tiež som pochopila, že sa mi to bojí povedať.

Jana nastúpila po vysokej škole do poisťovne, práca s ľuďmi ju bavila, navyše mohla využiť vzdelanie, čo sa v dnešnej dobe vždy nepodarí. Na pracovisku našla aj svoju veľkú lásku - Petra. Vzdelaný, ambiciózny mladý muž so sľubnou kariérou. Všetci ho považovali za nástupcu riaditeľa pobočky, ktorého v krátkej dobe čakalo povýšenie. Nebola som proti, Petra som považovala za dobrú partiu pre svoju dcéru. Nemal chybu.
Ibaže postupom času sa Peter stával na môj vkus až príliš racionálny. Mal všetko do podrobnosti naplánované. Kariéru, cestovanie, bývanie i manželstvo. Vždy bolo potrebné na niečom usilovne pracovať. Nechápala som to, nič im predsa nechýbalo. Kariérny postup mal na dosah. Byt síce po babičke, ale krásne prerobený a cestovali tiež. Dovolenka dva razy do roka a nie hocijaká - exotické krajiny, o ktorých sme my s manželom mohli iba snívať. A predsa sme boli šťastnejší než Jana s Petrom.

„Ešte vila, až  potom svadba a deti“ ubezpečoval Janu. Čím častejšie to hovoril, tým viac sa Jane sen o rodine vzďaľoval, ale ešte stále robila to, čo chcel. Milovala ho.
Dnes som už tomu akosi neverila. Cítila som, že sa s Janou niečo deje.
„Až budeš chcieť môžeme sa porozprávať.“ navrhla som a podala „barličku.“ Nechytila sa. Tak som je na rovinu povedala: „Myslím, že si zamilovaná.“ Začervenala sa.

„Mami, uhádla si, ako vždy! Igora som stretla na team buldingu. Zamilovala som sa, ibaže to nedokážem povedať Petrovi.“ Neviem, či som mala Janu ľutovať alebo jej vyčítať. Nepatrí sa mať súbežne dva vzťahy. Nebolo to na moju povahu, ani v súlade s mojimi zásadami. Ibaže mohol za to aj Peter, všetko mu bolo prednejšie, iba na Janu mal stále menej času.

Vedela som, že má Jana výčitky svedomia, ale tiež pochopila, že Peter ju akosi vynecháva zo svojich úvah. Rieši projektovú dokumentáciu domu, nábytok, bazén... a ona len prikyvuje. Vždy bolo tak, ako povedal on, obidve sme to vedeli.

„Mami, viem nie je to správne, ale nedokážem sa s Petrom rozísť.“ Jana potrebovala pomôcť, kdesi z jej vnútra vychádzalo maydey, maydey, maydey...
Uchýlila som sa k tomu, čo nezvyknem robiť. Šťastie mojej dcéry- vzťah s Igorom, som zverila najväčšej klebetnici. Tá nepovie len to, čo nevie. A tak sa stalo. Už večer volal Peter, dozvedel sa o Igorovi. Dcére oznámil, že ich vzťah ruší. Jana zbledla a telefón je vypadol z ruky.

Vtedy ma napadlo: „Bože, čo som to urobila!“ Jana možno predsa Petra miluje. Uľavilo sa mi, keď povedala: „Mami, on ma nechal, on to ukončil! Zbláznim sa od radosti!“

Trochu som tomu pomohla, ale nikdy som sa nepriznala. Jana bola šťastná a to mi stačilo. Igor ju po roku známosti požiadal o ruku a o ďalší rok som sa stala babkou. Bývajú len v trojizbovom byte, ale sú šťastní.

Autor: Anna Čunderlíková