Maturita

Nadišiel čas maturít. Na celom Slovensku sa okolo šesťdesiattisíc maturantov postaví pred komisiu, aby sa prezentovali svojimi vedomosťami.

Už minulý týždeň chodili po našom meste štvrtáci s tablami a so spevom a krikom dávali vedieť okoliu, že nadišiel čas dospelosti a oni budú skladať ústne skúšky. Boli hluční, rozjarení, veselí a okrem spevu stvárili všelijaké kúsky. Ľudia okolo nich to brali poväčšine s humorom a nadhľadom, veď aj my sme boli niekedy mladí, hluční a veselí.

Mladosť je krásna a veselosť patrí k nej. Nie všetci však majú taký istý názor. Presvedčil ma o tom telefonát jednej šesťdesiatročnej panej, ktorá kedysi pracovala ako profesorka. Domáhala sa, aby som do istého známeho periodika napísala, že maturanti sú hluční a rušivo pôsobia na okolie. „Kde je tu kultúra prejavu?“, pýtala sa a ja som nevedela, čo jej mám odpovedať, pretože svojím spôsobom mala aj ona svoju pravdu, veď viem, že podaktorí sa možno trošku prejavili ináč, zrejme aj menej kultúrym spôsobom. Opatrne som jej odpovedala, že jej dám vedieť, ako som sa rozhodla.

A my, dospelí, sme dokonalí? Nevyrábame aj my niekedy také kúsky, že sa nad tým zastavuje rozum? My máme byť príkladom pre mladú generáciu, veď my ich vychovávame, ale ruku na srdce, robíme to všetci správne? O rozdieloch generáciíí som už raz písala a som toho názoru, že starším prislúcha úcta a mladí majú zelenú.Oni nás budú nasledovať, reprezentovať a reprodukovať, čo sme ich naučili. Keby však nebolo nás, našich vedomostí, nebolo by ani ich a bolo by ideálne, keby staršie aj mladšie generácie spolu vychádzali v príslušnej symbióze a nebolo by známeho „bože tí starí.......“, alebo ešte známejšieho „dnešní mladí ľudia si nič nevážia.....“

Obe generácie robia chyby v správaní a pravdou je, že tolerancia sa akosi vytráca. Takisto sa vytráca úcta k hodnotám, ale to je už rýchlou dobou a ekonomickou situáciou, nakoľko ľudia sa v snahe zarobiť si na svoj chlebík každodenný naháňajú a na relax a rozhovor ani nie je čas. Ale vráťme sa k nášmu problému.

Po zrelej úvahe som spomínanej panej napísala, že svoje pocity by si mala napísať sama, a ja že jej môžem pomôcť eventuálne so štylistikou.

Jej odpoveď bola, že nevadí, nič sa nedeje avšak ešte pridala poznámku: „Noviny sú plné úspechov mládeže a kritika by určite neprispela k jej celkovému image....“- čo mi už pripadá dosť skeptické a skostnatené.

Viem, že určite niektorí maturanti vyvádzajú nadmieru, ale vraciam sa k tomu, že sme my dospelí dokonalí??? Určite tých čo sa prejavú nekultúrne treba napomenúť ale,..... stále je tu nejaké ale, napr. spomínanú pani poznám a viem, aké má aj ona trhlinky v kultúre prejavu. Je hlučná, mentorská, a tiež nerobí všetko tak, ako má byť. Videla som ju napr. stolovať a skoro mi padla sánka...aj to je kultŕa prejavu, ako jeme a ako sa správame.

Nakoniec mi nedá ešte nespomenúť na moju maturitu v sedemdesiatych rokoch. Maturovali sme síce vo zväzáckom oblečení kvôli vtedajšiemu režimu, ale po maturách sme to poriadne ľudovo povedané roztočili na chate za Krakovanmi. Keď sa pozerám na tie fotky, tak mi je smutno za tým obdobím.

Nakoniec by som tieto úvahy zakončila s tým, že starých máme pohladkať a poďakovať im, mladých povzbudiť a správne usmerniť. Mladí a starí - je to večný a nemený zákon prírody.

Slávka Nováková