Matkine Vianoce

Vianočný čas. Sviatky rodiny, lásky a spolupatričnosti. Čaro a magickú atmosféru umocňuje vôňa ihličia, oblátok, chutného pečiva, typických vianočných jedál a tajomných prekvapení -darčekov. Všetko závisí od zvykov rodiny, od materiálnych podmienok a tiež od doby, v ktorej žijeme. Vianoce dokážu aj čosi viac – roztápajú srdca, ibaže to srdce musí človek mať.

Nie každý má to šťastie prežívať Vianoce v pokoji a v kruhu svojej rodiny. Nemala ho ani pani Matilda. Rok čo rok si na ňu spomína aspoň Terezka. Na tie Vianoce sa nedá zabudnúť. Deň pred Štedrým dňom panoval na internom oddelení zhon a ruch. Pacienti odchádzali, niektorí na domáce doliečenie, iní len na priepustku. Oddelenie sa postupne vyprázdňovalo. Každý chcel prežiť sviatky v kruhu rodiny. Iba pani Matilda prišla ako nová pacientka, bolo viac než isté, že neprišla z vlastnej vôle, doviedol ju syn. Milá, skromná pani, čo sa však o jej synovi povedať nedalo. Arogancia z neho priam sršala. Všetkým dal najavo, že má v nemocnici kontakty, priamo na riaditeľstve. Matku odovzdal na oddelení spolu s veľkým kufrom a bez slova odišiel.

Terezka sa starala o pani Matildu rovnako ako o ostatných pacientov, ale akosi podvedome cítila, že má k nej o niečo bližšie. Bolo to vzájomné. Aj pani Matilda celkom otvorene hovorila o svojom vzťahu k synovi. Netrpeli núdzou, po manželovi im zostal dom, chata, dve autá a slušné bankové konto. Keď ovdovela, syn sa zaujímal viac o dedičstvo než o matku. Aj tieto Vianoce vraj odišiel lyžovať do Tatier – také jej pripravil sviatky.

Skončili sa Vianoce, ale pani Matilda sa nemala ku komu vrátiť. Syn nešiel lyžovať do Tatier, odišiel do Anglicka. Dom bol studený, kúriť nevládala a v nemocnici tiež zostať nemohla. Sociálna sestra začala s vybavovaním domu dôchodcov, ibaže pani Matilda sa toho nedožila. Veľký bôľ a sklamanie jej srdce nevydržalo.

Terezka sa o jej osude dozvedela až s odstupom času. Hneď po Vianociach odišla na materskú dovolenku. Pani Matildy jej bolo nesmierne ľúto, ibaže taký je život. Niekto umrie a ďalší sa narodí. Radosť a smútok sú dve strany jednej mince, nie vždy sú v rovnováhe. Terezka na ňu nezabudla, každé Vianoce zapáli sviečku – svetielko pre pani Matildu.

Autor: Anna Čunderlíková