Máte doma šteniatko?
Pes je výnimočný tým, že ako u jediného živočícha možno u neho v dospelosti nájsť širokú paletu telesnej hmotnosti. Všetky šteňatá v prvých mesiacoch rastú veľmi rýchlo.
Všeobecne platí, že príslušníci väčšiny plemien dosahujú okolo polovice dospelej hmotnosti po štyroch či piatich mesiacoch života a dospelej hmotnosti po roku. V krajných prípadoch môžu psy malých plemien dosiahnuť dospelú hmotnosť vo veku od šiestich do deviatich mesiacov, zatiaľ čo plemenám veľmi veľkým to môže trvať až dva roky.
Nároky na výživu sú v období rastu mimoriadne vysoké. Strava musí obsahovať vyvážené množstvo živín, ktoré šteňaťu zaručia zdravie, podporia jeho aktívny životný štýl a umožnia syntézu nových telesných tkanív. Aby sa tieto požiadavky splnili, potrebujú šteňatá správne množstvo proteínov, tukov, uhlohydrátov, minerálov a vitamínov. Je dôležité, aby proteíny boli ľahko tráviteľné a kvalitné a obsahovali správne množstvo aminokyselín. Príliš veľa proteínov v žiadnom prípade nepomôže rozvoju svalovej hmoty a telesnej kondícii. Namiesto toho sa zmení na energiu, alebo tuk.
Správne množstvo vitamínov a minerálov v strave je u mladých psov dôležitejšie, než u dospelých. Je to tak kvôli vážnym dlhotrvajúcim dôsledkom, ktoré na vývin jedinca môže mať ich nerovnomerný obsah. Dôležitosť látok na tvorbu kostí, najmä vápnika a fosforu, je relatívne vysoká. Je nevyhnutné, aby týchto živín bolo nielen dosť, ale aj v správnom pomere jednej látky k druhej. Nedostatok alebo nerovnomerný prísun určitých živín môže mať vážne následky.
Nedostatok vápnika je typický pre jednostrannú mäsitú stravu, na vápnik veľmi chudobnú. Krivica síce nepatrí medzi najčastejšie choroby psov, spôsobuje ju však nedostatok vitamínu D, často v spojení s nedostatkom vápnika v strave. Obidve tieto choroby spôsobujú vážne problémy v raste kostí a celkovom vývine šteňaťa. Nadvýživa je častejší problém. Niektorí chovatelia dávajú psom príliš veľa jedla, alebo je v kŕmení príliš veľa živín. Nadbytočný prísun energie pre rastúceho psa vedie k obezite u plemien malých a stredných a zrýchlenému rastu u plemien veľkých. To može viesť k abnormálnemu vývinu kostí a k chorobám ako syndróm osteochondrózy, displazia panvovej kosti a
enostóza. Vznik niektorých týchto porúch podporuje nadbytok vápnika.
Príliš veľké množstvo tuku, rozpustených vitamínov, najmä vitamínov A a D je takisto veľmi škodlivé. Akékoľvek prídavky k strave sú zbytočné, ak sa psovi podáva vyvážená strava zodpovedajúca stupňu jeho vývinu. V prvých troch týždňoch života prijímajú šteňatá potrebnú energiu a živiny z materského mlieka. Dojčenie prirodzene prestáva v treťom až štvrtom týždni, keď šteňatá začínajú aktívne preskúmaval svoje okolie. V tejto fáze by sa mala podávať
mäkká, namočená ľahko stráviteľná potrava. Najvhodnejšie sú niektoré priemyselne pripravované zmesi, veľmi chutné a energeticky hodnotné. Podávaná potrava by mala byť nakrájaná na malé kúsky alebo pomletá a umiestnená v plytkých miskách. Je veľmi dôležité používať koncentrovanejšiu potravu a podávať ju tri alebo štyrikrát denne. Tento počet sa môže postupne znížiť až na dve jedlá denne, keď sa hmotnosť šteňaťa priblíži k jeho dospelej hmotnosti. Ako šteňatá starnú, ich potreba energie (a teda aj množstvo potrebnej potravy) klesá.
Približne platí: keď šteňa váži polovicu dospelej hmotnosti, malo byl prijímať toľko. čo dospelý jedinec plus 60 percent navyše. Pri 80 percentách dospelej hmotnosti by malo jesť toľko čo dospelý pes plus 30 percent. Výrobcovia krmív odporúčajú dávky, tie však možno považovať skôr za všeobecné rady. Neodporúča sa krmiť šteňatá podľa ich
chuti, pretože sa začnú prejedať. Je však veľmi ťažké určiť presné množstvo krmnej dávky, keďže sa rôzne
druhy stravy odlišujú v energetickom obsahu, a medzi šteňatami sa vyskytujú individuálne rozdielnosti.
Okrem danej veľkosti plemena ovplyvní nároky na stravu aj ich aktivita, životné prostredie, stavba tela a pohlavie. Je dôležité, aby pes v období vývinu bol pravidelne odborne vyšetrený, aby bolo isté, že sa uspokojivo vyvíja a výživa sa mohla prípadne zmeniť.