Mäta pieporná

Mentol, osviežujúca chuť a aróma v zubných pastách, cukríkoch, žuvačkách nás sprevádza každý deň. Spomenieme si pritom na skromnú rastlinku - mätu piepornú, ktorá je jej pôvodcom?
Extrakty z mäty používali v Číne už 2700 rokov pred naším letopočtom. Mätový olej, ktorý destilovali z jej listov, priniesol v 13. storočí do Európy Marco Polo.
V prírode existuje asi 25 rôznych druhov mäty, intenzívnou prácou šlächtiteľov vzniklo asi 3000 nových foriem s rôznym obsahom aromatických látok.

Jednotlivé formy a druhy majú rôzne vysoký obsah mentolu a niektoré obsahujú ešte ďalšie aromatické látky, pripomínajúce napr. jablká, citróny či pomaranče.

Pri pestovaní v záhrade potrebuje mäta na živiny bohaté pôdy. Nevhodné sú čisto piesočnaté, ktoré však môžeme vylepšiť vyššou dávkou kompostu.

Vhodné je miesto v polotieni, pričom platí, že čím je ľahšia pôda, tým viac tieňa a vlhkosti potrebuje. Na slnečných miestach rastie len na ťažších pôdach s dobrou zásobou vlahy.
Mäta potrebuje dostatok miesta. Konce výhonkov sa rýchlo rozrastajú, zatiaľ čo stred rastliny starne, stráca zeleň a prestáva rásť. Kto chce zabrániť nekontrolovanému rozširovaniu rastliny, musí ju každý 2. až 3. rok vybrať, rozdeliť a znova vysadiť.

Z pôdy ju vyberáme na jar a opäť vysadíme len vitálne konce výhonkov, najlepšie do mierne kyslej pôdy. Na hnojenie postačí dobrý kompost. Koncom leta neprihnojujeme dusíkom, pretože rastliny potom horšie odolávajú mrazom.

Na pestovanie v nádobách je mäta menej vhodná. Rastliny treba presádzať každý rok. Na jar by nádoby nemali byť na slnečnom mieste, pretože začnú skoro rásť a môže ich poškodiť jarný mráz. Mätu prezimovanú v nádobách treba od polovice marca preniesť na miesto bez slnka.