Martinin príbeh

Samota býva zlá a krutá. Pokiaľ nemáte pri sebe milujúceho človeka, na ktorého  sa môžete obrátiť v dobrom i zlom, je to o to ťažšie. Život vo dvojici sa žije ľahšie, aj keď spoločné nažívanie po rokoch prináša istý stereotyp.

Martina nemá na vzťahy šťastie. Manželstvo sa jej po siedmich rokoch rozpadlo pre rozdielnosť pováh a prílišnú viazanosť manžela na matku, ktorá žila sama. Druhýkrát sa už s vydajom neponáhľala, volila radšej partnerské spolunažívanie. Nevyšlo ani to. Jej druhý vzťah sa rozpadol pre partnerov alkoholizmus. Partner po čase začal dávať prednosť pred rodinným životom priateľom, partičkám a vysedávaniu v krčme. Martina to nevydržala a ukončila to. Najviac však trpí jej dvanásťročná dcéra, ktorú má s prvým manželom. Vyrastá v nekompletnej rodine a často znáša matkine nálady. Mama  býva nervózna a zatrpknutá kvôli pokazenému životu a nedostatku peňazí na bežný chod domácnosti. Rada by svojej dcére poskytla aspoň zhruba to, čo majú jej rovesníčky, ale nedá sa to. Do toho všetkého stratila aj prácu. Spoločnosť, v ktorej pracovala ako ekonómka, sa rozpadla. Takýchto žien, ako je Martina je veľmi veľa. Matky samoživiteľky sú v našej spoločnosti veľmi bežným javom. Martina to má o to ťažšie, že si nemôže nájsť prácu. Nemá však žiadne rodinné zázemie, kde by sa podelila o svoje problémy. Má však dve dobré priateľky, ktoré jej poradia a pomôžu s financiami. Môže sa im vyžalovať, vyplakať zo svojich problémov. Nerobí to však často, lebo každý má svojho dosť a ona nechce nikoho zaťažovať. Paradox je, že v tomto prípade jej priateľky, aj keď sú vydaté, často by si s ňou jej život radšej vymenili.

O tom, ako sú na tom jej priateľky, redaktorka Eva a referentka Milada,napíšeme postupne v ďaľších číslach. Dozviete sa, že singl nažívanie nemusí byť vždy nutné zlo a môže byť lepšie, ako život vo dvojici.

SN