Marec – mesiac kníh

 


Originálny názov. Pevná väzba. Nádherná, minimálne povšimnutia hodná ilustrácia na obálke. Po otvorení neopísateľná, ba priam omamná vôňa pre toho, kto býva knihou zakaždým očarený.
Áno, aj vôňa knihy je to, čo dokáže opantať každého zapáleného čitateľa a milovníka týchto verných spoločníkov. Spoločníkov nie len na dlhé zimné večery, ale aj na raňajky, obedy a večere, na cestovanie autobusom, na slastné vylihovanie pred televízorom a vôbec na každú voľnú chvíľu. Vôňa, ktorá vás obklopí po otvorení novej knihy je niečím výnimočná. Cítite každú stranu, každé jedno slovo, každé písmeno a neviete sa už dočkať, kedy očami a vlastnou fantáziou prežijete celý jej fascinujúci príbeh. Pre mňa osobne má výpovednú hodnotu aj staršia kniha, požičaná z knižnice, alebo od známeho, či priateľa. Vyvoláva vo mne, rovnako ako starší človek, rešpekt voči znalostiam, skúsenostiam a odžitým rokom v tejto spoločnosti. O to viac som zvedavá, aký príbeh v sebe skrýva, akú etapu vývoja ľudstva zachytáva a aké boli medziľudské vzťahy v tejto dobe. Nech autori píšu o čomkoľvek, nepohrdnem žiadnou témou, pretože dokážem oceniť ich námahu vynaloženú na utvorenie niečoho tak prínosného.
Ak zatúžim po niečom zdanlivo nemožnom a v realite neuskutočniteľnom, siahnem po fantasy knihe. Tá ma svojimi čarodejníckymi trikmi a vesmírnymi bojovníkmi dostane do rôzne skonštruovaných svetov a dimenzií. Vyžaduje to viac než len obrovskú dávku fantázie a ja si nesmierne vážim takéto diela. Ak zatúžim po romantike, z poličky si vyberiem nejaký ľúbostný príbeh. Po jeho dočítaní sa mi v očiach objavia slzy dojatia a moje romantické ja sa ešte chvíľku spamätáva. Hoci by som aj vedela, že také niečo vôbec nie je reálne, aspoň na chvíľu sa takto môžem stať dievčaťom, ktoré skutočne stretne princa, ktorým sa môže stať ktokoľvek, treba byť len trpezlivá. Ak zatúžim po chvíľke napätia a strachu, po večeroch hltám kriminálku, poprípade horor, po ktorom mám menšie obavy prejsť tichým domom do kuchyne po pohár vody.
Zaujímavé, čo dokáže spôsobiť iba zopár popísaných stránok a naša naplno pracujúca predstavivosť, však? Vďaka knihám sa môžem dostať na miesta, na ktoré sa asi nikdy nedostanem, môžem spoznať rôzne charaktery ľudí a pestrú škálu životných osudov. Dostanem sa na more i na púšť, na vidiek i do víru veľkomiest. Dokážem vyriešiť tie najkatastrofálnejšie právnické prípady a dostať za mreže najnebezpečnejšieho zločinca so štýlom hrdinu. Môžem prežiť pravú lásku a žiť šťastne až...
Že to všetko v knihách nie je reálne a vy nemáte čas zaoberať sa hlúposťami? Možno predsa len. Každý z nás si však potrebuje oddýchnuť od stresu, vyvolaného každodennými povinnosťami a pre mňa osobne predstavuje kniha najvyšší stupeň relaxu, pohodovej atmosféry a číslo jeden v rebríčku mojich záľub. Je to lepšie ako vysedávanie pred počítačom, lepšie než márnenie času každodenným ničnerobením a následným lamentovaním o tom, akí sme znudení a znechutení životom. Lepšie než alkohol, drogy a tak ďalej, hoci toto znie už príliš výchovne. Skrátka, v dnešnej dobe sa často omieľa názor, že mladí ľudia málo čítajú, poprípade nečítajú vôbec. Dúfam, že táto moja spoveď prispeje k tomu, aby som aspoň trochu zabránila takémuto škatuľkovaniu, a aby som ukázala, že aj v dnešnej dobe existujú ľudia, dokonca aj mladí, ktorých oveľa viac nadchne kniha, než čokoľvek iné. A že dokážeme hltať knihu za knihou. A to nie iba v marci!
 
Mária Dunajčanová