Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Koryto nočnej temnoty

Kapitola 9

Ostávalo už len pár desiatok minút a posledné svetlo dňa sa začne míňať rovnako ako posledné zrnká piesku v presýpacích hodinách. Šero sa rozšíri a postupne pohltí celé okolie, zvuky utíchnu a svet sa začne ponárať do hlbokých okruhov na nočnej hladine. Tam, kde sa cez svetlé denné hodiny nič nepohlo – na cintoríne a iných mŕtvych miestach – ožijú tiene, pohnú sa úsmevy smrti a spolu s vetrom zvedú tanec záhrobia. Otázky povstanú a pustia sa za skrytými odpoveďami do krajiny živých. Už len chvíľu a opäť sa bude strach plaziť do nejednej ľudskej duše, až kým niektoré z nich úplne nezošalejú.
Stolička zapraskala, Leo sa na nej nepokojne zahniezdil a prečítal si pravdu o tom všetkom, čo ho najprv zvádzalo, avšak neskôr až prenasledovalo.
Známa-neznáma, zavraždená pred pár desaťročiami ako mladá krásna deva, mala svojím životom niesť dôležité poslanie. Práve ona bola jednou z vyvolených, ktorí sa nazývajú poslami dobra. Svet sa pomaly, ale isto uberal spádom k svojmu koncu, no a práve poslovia dobra ho udržiavali pri živote. Mali obrovské schopnosti viesť ľudí, usmerňovať ich a ovplyvňovať tak masy smerom k prostému dobru. Pravdaže existovala aj druhá strana – tí, ktorí si žiadali opak, a to temnotu či tie najpochmúrnejšie odrazy skazenosti bytia. Postupne chceli zmárniť poslov dobra a slávnostne uvrhnúť svet do záhuby. Známa-neznáma sa stala blúdiacim duchom, hľadajúcim dve ľudské bytosti, v ktorých pulzuje krv hodna poslov dobra. Chcela ich spojiť v jedno a dať tak svetu novú vodcovskú osobnosť. Zdalo sa, že Ester ako jej príbuzná pozostalá je vyvolenou a Leo tou správnou voľbou patriacou ku nej. Duch Známej-neznámej by sa nakoniec usadil v ich spoločnom plode. Aj preto sa na začiatku snažila Lea zviesť, pritiahnuť si ho k sebe, aby mu napokon mohla dať znamenia, podľa ktorých sa dopátra k Ester. Avšak temné posolstvo malo takú istú moc, odhalilo zámer blúdiaceho ducha posla dobra a zneužilo ho. Prevtelilo sa do rovnakej podoby ducha Známej-neznámej a zvádzalo Lea rovnakým spôsobom, ibaže v o niečo väčšej miere. On to pravdaže rozoznať nedokázal. Myslel si, že milostné erotické hry s ním hrá tá istá neznáma. Išlo o to, aby sa z toho Leo pomiatol a nepristúpil na plán Známej-neznámej. Preto tie nekonečné sexuálne momenty, opakujúce sa znova a znova až do znechutenia.
„Musím konať,“ povedal nahlas zahľadený kamsi do vzdialených predstáv.
„Stalo sa niečo?“ nepokojne sa opýtala stará pani, keďže v Leovej tvári badala nepokoj a navretú žilku pulzujúcu pod kožou v rohu nad pravým okom.
Zdvihol sa rozhodnutý ísť okamžite za Ester. Cítil, že keď sa zotmie, nastane peklo. Lúčiac sa so starou vdovou sľúbil, že jej všetko príde vysvetliť. Verila mu, takisto ako verila svojmu bohu, že pomôže chlapcovi pokračovať v tom, v čom pravdepodobne nemohol pokračovať jej milovaný Alfréd.
Ulica ešte pred pár hodinami dýchala pokojom. Teraz sa na nej začínal dvíhať vietor a tento zvestoval čosi nepokojné. Prach povstával a vmiešal sa do náručia vetra. Šialený valčík spodných prúdov prichádzajúceho vetra zametal ulicou.
„Musím ju nájsť, musím!“ posmeľoval sa a pridával do kroku, priam bežal, v ruke zvierajúc papierik s odkazom od Ester, na ktorý pripísala aj svoju adresu.
Mĺkve šero stiahlo z prírodnej scenérie posledné slnečné odrazy svetla a keď Leo dobehol k domu, okolie vstupovalo do objatia tmy. Deň sa obnažil a chystal sa vliezť do koryta noci, plného čiernej mláky a spodných vôd kalných. Ester sa stala jedinou blikajúcou sviečkou Leovej mysle.