Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Vyveď ma von

Kapitola 8

Usmiala sa na neho a cez pohľad akoby mu hovorila: „Chcem ťa tu a teraz! Mám chuť!" Oči niektorých ľudí v sebe neskrývajú nič hlbšie, skôr sú akési plytké a pohľad prázdny. No tieto jej boli pravý opak všetkého tuctovitého. Leo sa v nich utápal a cítil, ako si ho opäť podmaňujú.
Niekto do neho nechtiac drgol, na čo sa obzrel, no keď pohľad zvrátil späť, už ju nevidel. Rýchlym krokom sa vybral na to miesto, kde stála uprostred rozprúdeného davu mladých ľudí a odkiaľ svojím tajuplným pohľadom vysielala vnútorné túžby. Nikde jej nebolo. Premýšľal, či už ohľadom známej-neznámej nemá vidiny. Za oknami prednáškovej miestnosti sa rozlievali lúče nového dňa a jeho viečka na to reagovali troška podráždene, nekonečné sexuálne pochody z nočných chvíľ sa podpísali pod jeho fyzický obraz maľovaný únavou.
„NIE!“ strhol sa náhle z mikrospánku a jeho spolužiačky sa na ňom rozchichotali.
Vstupovala mu aj do denných snov, našťastie to boli len tie obyčajné sny. Na rozdiel od návštev nočných, ktoré sa ako sny iba javili, ho tieto denné sny tak nevyčerpali. Chcelo by to pod kvapky. Ráno si nedal sprchu, iba sa naponáhlo obliekol, umyl zuby a utekal do školy. Jeho telo nieslo všetky vône dvoch nahých tiel, ktorými sa v noci sýtil spolu so známou-neznámou. Na rukách cítil zvodný pach už suchej vlhkosti jej lona a mal veľký problém sústrediť svoje myšlienky na niečo iné. Keď sa opäť zapozeral von oknom, zdalo sa mu, že v diaľke ju opäť vidí. Stála tam a mávala naňho. Spadlo mu pero, no keď ho zdvihol a znova sa pozrel cez okno, už jej nebolo. Zmizla ako obraz po vypnutí televízora. Vedel, že musí konať, že denné svetlo sa bude uberať na iné časti Zeme a jeho svet znova zaplaví tá nebezpečná nočná tma. O pár minút už predčasne a rýchlym krokom smeroval k domu pána Alfréda. Tušil, že ak má nájsť odpoveď, tak jedine tam.
Pribudlo opadaného lístia, ktoré pokrylo roky pestovaný trávnik. Sošky trpaslíkov držali svoje lopatky a provizórne chránili dom za každej situácie. Leovi skrslo, či aj oni nenaháňali starého pána Alfréda, keď mával nočné mory a vstupoval rovno do rúk temnoty. Už začínal pochybovať o hraniciach svojej normálnosti. Netušil, čo všetko môže ožiť a skrátiť mu život. Neustále sa mu pred oči vracali záblesky z poslednej noci, ten živý vietor, Ester, Alfrédov hrob a sviečka na ňom. Po zaklopaní sa pohla záclonka a čochvíľa z otvárajúcich sa dverí vybehla hrdzavá mačka.
„Á, to ste vy! Len poďte ďalej!“ s úsmevom ho uvítala stará pani.
Usadila ho pred kozubom do pohodlného kresla a utekala vykúzliť voňavý zelený čaj. Radovala sa, že ju znova navštívil. Samota totiž vie byť rovnako ako zdravá aj zdraviu škodlivá – všetkého veľa škodí. A na starú pani akoby svet zabudol a jedinou spoločníčkou, ktorá ju bude ochotne počúvať, sa jej stala hrdzavá Mica.
„Mám pre vás odkaz, ktorý vás možno zaujme,“ naznačila Leovi, ktorý sa zapozeral do očí pána Alfréda, pozerajúceho naňho z obrazu nad kozubom.
„Nech je to čokoľvek, dúfam, že mi to pomôže dostať sa von z tohto začarovaného kruhu, v ktorom sa krútim čoraz rýchlejšie a začína mi byť nevoľno,“ usmial sa unavene Leo a položil ruky na operadlá kresla.
„Mám novú kamarátku, s ktorou som sa zoznámila práve dnes. Teším sa, že nebudem tak dlho sama a okrem vás ma občas navštívi aj ona. Sľúbila mi to,“ usmiala sa stará pani, pričom odkryla biele umelé zuby a odhalila radostný pocit z niečoho nového, ako keď sa pred vyše šesťdesiatimi rokmi priznala svojej najlepšej priateľke, že to už skúsila.
„To ma teší, že máte novú priateľku, ale mohli by ste mi prezradiť niečo k tomu odkazu? Som netrpezlivý,“ vyzval ju napätý Leo.
„Veď sa k tomu dostávam. Tá slečna ma vyhľadala, pretože meno môjho manžela bolo jediným znamením, vďaka ktorému by sa mohla dostať k vám. Údajne ste sa stretli na jeho hrobe. Volá sa Ester,“ vyslovila stará pani pokojne, ani čo by bola nejakou spojovacou ústredňou v zoznamovacej firme.
„Hm?“ Leovi zabehol čaj, ktorý práve prehĺtal a vyvalil na starú pani svoje nevyspaté oči.
„Áno, chcela vás vyhľadať, ale nevedela som jej povedať, kde vás nájde a kedy ma opäť navštívite. Nenechali ste mi žiaden kontakt na vás,“ skonštatovala smutne stará pani.
„A čo ten jej odkaz?“ posmelil ju Leo, ale ona už vyťahovala papierik spod vázy na stole.
„To, čo nás v noci rozdelilo, ma prenasleduje. Bojím sa ďalšej noci. Cítim, že ty mi vieš pomôcť. Prosím, rýchlo ma vyhľadaj. Tu je moja adresa...“ na spodku bola podpísaná Ester.
V Leovi všetko alarmovalo, mal chuť vyskočiť a letieť za ňou. Deň sa prepadol do svojej druhej polovice a o pár hodín sa chystala na scénu noc so svojou pažravou a tajomnou tmou. Starú pani navštívil preto, aby sa o starom pánovi Alfrédovi dozvedel čokoľvek, čo by mu mohlo pomôcť. Opäť to teda všetko spolu prešli, ale stará pani nič viac nevedela. Napokon navrhla, aby sa pozreli do jeho spisov.
„Bol milovník histórie a mal svoj kútik, kde s obľubou sedával, čítal si či písal,“ poznamenala a vstala, že ho tam zavedie.
Leo sa chytal každej možnosti, preto sa pustil do hŕby spisov, ktoré starý pán Alfréd po sebe zanechal. Dlhé minúty strávil listovaním v jeho zošitoch, výstrižkoch či knihách. Nikde však nič nápomocné nenašiel. Zúfalo sedel za stolom, kde kedysi dlhé večery sedával pán Alfréd. Stará pani mu opäť priniesla šálku skvelého čaju. Chcela mu pomôcť, ale netušila ako.
„Váš čaj, teta, je asi ten najlepší, aký som kedy pil,“ pochválil ju, pričom sa zviezol zo stoličky na zem, aby zdvihol pero, ktoré spadlo po tom, ako stará pani posunula veci na stole, aby tam mohla položiť šálku s čajom. Tu si Leo všimol, že stolík síce nemá zásuvku, ale má duté vnútro. O pár sekúnd prišiel na to, ako sa dostať dnu.
„Ten môj starý bol teda poriadny fiškáľ! O tomto som ani netušila,“ začudovala sa stará pani a keby mohla, dala by Alfrédovi jednu na zadok.
Leo sa pohrabal medzi vecami v tajnej zásuvke a vylovil zošit, ktorý ukrýval odpoveď na to neznáme.