Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA
V poddanosti mŕtvej
Kapitola 7
„Tak poď, zver sa mi, pracuj!" šepkala mu prísne jeho obľúbená medúza, znelo to ako vášnivý diktátor podmaňujúci si ľud. Leo cítil, že jeho spodné prirodzenie sa prebúdza sťa rozkvet mäsožravej rastliny. Cítil sa ako sopka, ktorú niekto šteklí dostatočne na to, aby čoskoro vybuchla. Nejeden sval sa mu napínal a uvoľňoval, napínal a uvoľňoval, najmä jeho nohy a brušné partie. Nie nadarmo sa hovorí, že táto činnosť vám v kondičke vynahradí mnohé športy naraz. Po pár minútach mu na čelo vyskočili kvapôčky potu.
Vhupol rovno do toho, ako keď spiaceho človeka nekompromisne hodíte do vody a on sa musí okamžite učlovečiť a začať plávať. Známa-neznáma sedela na ňom, pripojená ako USB-kľúč s vysokorýchlostnou funkciou. Priam „šlapala“ ako zmyslov zbavená, s očami privretými, sa jej tvár dvíhala a klesala v mesačnom svetle, ktoré sa dnu predralo cez nezastreté okno. Ak by mohol byť samotný Mesiac režisérom erotických filmov, asi by každoročne dostával toľko oskarov, že by si z nich v dôchodku mohol postaviť latrínu a „vysrať“ sa na celé umenie. On asi ako jediný (okrem Boha) videl všetky tie milostné príbehy, celonočné i jednoaktovky, ktoré samotná noc vždy zaobalí do svojej tmavej atmosféry.
Pri poslednom orgazme explodoval ako sopka a opäť upadol do spánku. Bez priebežného pochopenia, bez akejkoľvek šance premôcť už to tajomno a niečo sa opýtať známej-neznámej. Jeho dych sa pomaly upokojil a bezsenný spánok mu na chvíľu ponúkol zaslúžený oddych.
Vlhké dotyky ženského jazyka a pier ho opäť vtiahli do prebudenia. Ako si pavúk do svojej pavučinky zamotáva svoju obeť a táto sa stáva čoraz viac nehybnou a podmanivou, to isté robila ona s Leovým telom i mysľou. Nedokázal vzdorovať, priam naopak, jeho telo sa stávalo jej oddaným služobníkom. Ona chcela, on musel chcieť tiež. Nestihol sa pýtať, či je to ďalšia noc, či je to sen alebo nejaký denný spánok. Nevedel, aký je deň, koľko odbilo hodín, ani to, prečo sú okolo postele suché listy a na bielej plachte trocha blata. Milovala sa s ním ako s chromým. Vlastne, on nemusel nič, iba dýchať, poprípade sa občas i dotknúť jej vzrušujúcej nahoty, tela, ktoré priam zavýjalo túžbou po milovaní. Po pár minútach sa zdvihla, otočila sa ku nemu tak, že sa pozeral na jej dotyky-si-pýtajúce boky a chrbát, dosadla na neho a pokračovala. Sopka explodovala niekoľkokrát.
Keď sa za danú noc ocitol v tomto cirkuse už tretí raz, pohlo to s jeho mysľou a neprišlo mu to už také príjemné ako prvý raz. Začal sa obávať nielen o svoj „kľúč“, ale aj o seba. „Dá sa umilovať k smrti? Lebo ak áno, tak známa-neznáma na to ide veľmi dobre,“ uvažoval miestami Leo. Avšak polovica jeho tela bola ako zhypnotizovaná, akoby mu ani nepatrila. Napoly sa cítil svoj, napoly vo vlastníctve tej zvodnej temnoty. Už si vedel predstaviť pocity poddaných za čias Jánošíka.
Prvé ranné lúče prišli v pravý čas ako úspech kníh Harryho Pottera pre vtedy chudobnú Rowlingovú. Ostala len únava, vyčerpanie a mnoho otázok za spiacou oponou Leových viečok. Po prebudení nevstal. Ostal ležať a separoval realitu od sna ako popoluška hrach od šošovice.
Napokon mu vyšlo, že sen zastupuje len medúza. No z toho sna si veľa nepamätal. Všetko ostatné pravdepodobne prežil na vlastnej koži, keďže i táto bola poriadne doškriabaná, doudieraná a špinavá. Mysľou mu prebehli záblesky z behu, ktorým sa predieral lesom – posledný dotyk s Ester a tma. Napadlo ho aj Alfrédovo meno, ktoré sa vynímalo na hrobe s jedinou tlejúcou sviečkou. Snažil sa si určité veci pospájať a hľadať niečo, čoho by sa mohol chytiť, avšak na nič rozumné prísť nedokázal. Rozhodol sa, že opäť navštívi vdovu po starom pánovi Alfrédovi. Určite to, že sa v noci ocitol pred jeho hrobom, nebola náhoda. Rozhodol sa aj pre iné, a to, že nasledujúcu noc radšej prebdie. Už v ten moment cítil únavu a videl to na denné snívanie. Tá Temnota cez deň oddychovala a nikto netušil, aké plány chce rozbaliť po príchode noci. Leo tušil, že s touto hádankou, ktorá ho prenasleduje už dlhší čas, musí okamžite pohnúť. Inak sa možno stane jej súčasťou a bude musieť spolu so známou-neznámou hľadať iného Lea.