Manželstvo alebo podvod?

S Braňom som sa zoznámila počas vysokej školy, z mojej strany to bola láska na prvý pohľad. Braňo ma obletoval, bol ku mne veľmi milý, pozorný a nesmierne láskavý.

Čas plynul, ukončili sme štúdium, obaja sme si našli perfektné zamestnanie, zosobášili sme sa, mali sme všetko, po čom mladí ľudia túžia.

Po čase som si začala čoraz viac uvedomovať, že je v našom byte prázdno a cítila som, že je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Chýbal detský plač, smiech a radosť. Zdôverila som sa manželovi, no jeho odpoveď ma veľmi zaskočila. Vraj nechce o dieťati ani počuť, že on ku šťastiu nepotrebuje dieťa. Bola som z toho smutná, preplakala som celý večer a pomaly som sa s tým zmierila.

Ani som sa nenazdala a oslavovala som 35 narodeniny. Vtedy som si znova uvedomila, že je najvyšší čas otehotnieť. Rozhodla som sa, že vysadím antikoncepciu a manželovi o tom nepoviem.

Veľmi som chcela dieťatko, no ani počas šiestich mesiacov sa mi to nepodarilo, strácala som nádej a prestala som dúfať, že raz budem matkou.

Keď sa mi po roku podarilo otehotnieť, bola som nesmierne šťastná. Hneď som bežala za manželom do práce, oznámiť mu úžasnú novinu! Prišla som samozrejme neohlásene, pretože som ho chcela prekvapiť.
Čo som uvidela, nebolo dvakrát príjemné. Manželovi sedela na kolenách sekretárka, s ktorou sa vášnivo bozkával. Vybehla som von, bežala som celú cestu po parku a plakala.

Manžel sa mi odvtedy neozval, zmenil si číslo a odsťahoval sa. Neprišiel si po veci, nič mi nevysvetlil. Nenaliehala som na neho, veď prečo sa niekomu vnucovať, keď mu zato nestojím.
Po deviatich mesiacoch sa mi narodilo krásne a zdravé dievčatko.
Asi po dvoch rokoch som stretla už bývalého manžela aj so svojou krásnou sekretárkou. Nepovedal nič, len v očiach mal otázku.

Dnes má moja dcéra dvadsať rokov a chystá sa študovať medicínu. O svojom otcovi vie, no nikdy sa ho nepokúsila vyhľadať. Veď prečo by ju aj mal zaujímať, keď on dieťa ku šťastiu nepotrebuje!

Zuzanika