Manuál k návšteve kultúrneho stánku.

Opäť som prežila vianočný koncert ZUŠky. Známi mi hovoria : „Moc to prežívaš!!", ale mne to fakt nedá. 2x do roka ma ide šľak trafiť. Jednak ako to dopadne, či budú mať deti v poriadku kostýmy, či niečo nepokazia, či ich dobre natočím na kameru , lebo na to mám vždy len jediný pokus - naostro. Nik to pre mňa nezopakuje. Na oficiálnom DVD zas nemám „vypichnuté" svoje baby. Dcéra 2 mesiace cvičila doprovod na klavíri k husliam. Nakoniec sa huslistka nenaučila dostatočne svoj part a tak nehrala ani naša. Vždy sa snažím pomôcť s rekvizitami, pre deti v zákulisí mám potrebné šminky, sponky, lak na vlasy, šitíčko... Čokoľvek čo by im mohlo chýbať. Potom si sadnem na svoje miesto uprostred hľadiska -kvôli kamere, kývnem manželovi sediacemu na kraji, aby odchytil našu menšiu ratolesť a zabezpečil ,aby nepobehovala po schodoch atď. Hneď po prvom čísle však nastane situácia, ktorá mi zabezpečí ,že v ten večer skončím na upokojujúcich liekoch, prinajlepšom si musím dať frťana aby ma nerozhodilo. A preto tento manuál :

S kojencom a batoľaťom ostaňte doma, pošlite len tatina, alebo starých rodičov.
Ak si chcete malého tanečníka zobrať po jeho výstupe k sebe, kúpte si lístok na krajné sedadlo, nemusí sa kvôli Vám postaviť 20 ľudí uprostred vystúpenia.
Chváľte ho gestom, komentáre neskôr. Inak ich budú mať naveky nahraté na záznamoch všetci vo Vašom okolí.
Čokoládový keksík nepatrí do rúk dieťaťu v kroji , ani kostýme a už vôbec nie na sedačku v divadle.
Ak Vaše dieťa predviedlo čo sa za pol roka naučilo, oceňte v tichosti aj ostatných účinkujúcich a vyjadrite potleskom svoje uznanie. Pochybujem ,že sa vy naučíte hrať na husliach , či budete mať odvahu postaviť sa s mikrofónom pred plné hľadisko a zaspievať...

To je pár zásad, ktoré ak dodržíte , budete správnym príkladom pre svoje deti. Ak nie, aj oni si raz nechajú na hlave v divadle rifľovú šiltovku (ako pán predo mnou), budú šuchotať sladkosťami, pobehovať, chytať káble a elektroniku, ktorá vám nepatrí atď.

Chitta