Majstrov, a z rodiny - nikdy viac!

 

Blížilo sa jarné obdobie a my s manželkou sme sa rozhodli, že zrenovujeme starý domček po rodičoch, do ktorého sme sa plánovali po rekonštrukcii nasťahovať. Všetko šlo ako po masle, končilo nám stavebné sporenie, peniaze sme teda mali, dovolenka vybavená a dokonca i majstrov sme zohnali okamžite, pretože manželkin bratranec bol najlepším majstrom v širokom okolí - aspoň tak som to počul od manželky. A komu dať zarobiť, keď nie rodine.
V podstate sme sa zamerali na kúpeľňu a kuchyňu. Prvý náznak podozrenia prišiel vtedy, keď sa nás náš slávny bratranec snažil presvedčiť, že modrý obklad v kúpeľni nie je dobrý, že sa mu to nepáči a určite ho netreba dávať až po vrch, lebo je to zbytočné. Zrazu som dostal spŕšku rád o tom, kde bude vaňa, pardón už nie vaňa, ale sprchovací kút, lebo to tam lepšie \"pasuje\", kde bude umývadlo, aké bude, aké obkladačky budú v kuchyni, že sa nechá rad pôvodných a na viditeľnom mieste pôjdu nové, aby sa ušetrilo. Neviem, či som to správne nazval radami, skôr konštatovaním, ako to bude.
Chvíľu som nevedel, kto to vlastne platí - ten majster nad majstrov, alebo ja. Veď, keď idete rekonštruovať, tak máte asi nejakú svoju predstavu. Bývať tam budem predsa ja. Na odporúčanie mojej manželky, že Jožko tomu lepšie rozumie ako ja, že robil v Nemecku, som sa stiahol. Určite ste ani netušili, že k tomu, aby ste sa dostali medzi elitu majstrov, potrebujete byť tri mesiace v Nemecku!
Do domu som sa šiel pozrieť až tesne pred finále spolu so svojím kamarátom. Môj kamarát si šiel odskočiť, tak som mu ponúkol, aby použil naše nové WC. Po chvíli mi z neho kričí - ty si ale riadne bohatý, ti poviem. Čo to trepe, povedal som si v duchu, obyčajné hnedé obkladačky, ktoré sa mi nepáčia a ospevuje to ako vilu v Španielsku. Čo? , opýtal som sa podráždene. Parí sa ti z hajzla! Čo to máš - automatickú saunu?! Skoro ma porazilo, do nového WC tiekla namiesto studenej vody teplá. K tomuto všetkému sa pridal zle vyspádovaný sprchovací kút, naopak namontovaný ventilátor, staré obkladačky vybité do takej výšky, že keď sa prisunula kuchynská linka k stene, trčalo z nich asi 3 centimetre, nad nimi už pokračovali samozrejme nové. Po určitom čase začala kúpeľňa plesnivieť, veď je zbytočné dávať obkladačky až povrch, spomenul som si na jeho radu.
Ako to skončilo? Nevyplatil som mu ani korunu, polovica ženinej rodiny sa so mnou nerozpráva, našiel som skúseného majstra - už nie však z rodiny, ale úplne cudzieho človeka, na ktorého som dostal dobré referencie, takže sme opravovali, čo sa dalo. Manželka sa po tejto skúsenosti už nikdy neplietla do výberu majstrov ani iných remeselníkov.
 
Agáta Galisová