Lieči mnohé neduhy

Mimoriadne účinky repíka lekárskeho na chorú pečeň či ako protijed pri uštipnutí hadom a škorpiónom oceňovali už v antickom staroveku. Prejavom úcty k tejto nenápadnej liečivke je vznešený prídavok „eupatoria" v jeho latinskom názve. Bol vraj takto označený na počesť maloázijského kráľa a znalca protijedov Mithridata VI. Eupatóra (asi sto rokov po Kristovi). Tento druh repíka je rozšírený v celej Európe i západnej Ázii a označuje sa ako lekársky.
Jeho slovenský názov sa však neviaže k repe.

Má totiž staroslovanský pôvod a označuje mimoriadnu schopnosť semien prichytávať sa k srsti zvierat i odevov ľudí podobne ako lopúch. Preto v starých herbároch nájdete lopúch pod názvom repík a ten zasa pod označením repíček. Tento názov doteraz pretrváva ako ľudový, zatiaľ čo botanici pod ním poznajú už celkom inú rastlinu, ktorá nemá liečebné účinky.

Miluje slnko

Z celkovo desiatich známych a takisto liečivých druhov repíka u nás ešte rastie teplomilný repík voňavý. Jeho účinky sú podobné, odlišuje sa len výrazným terpentínovým pachom listov. Bežnejší repík lekársky sa vyskytuje väčšinou na suchých a slnečných miestach s vápencovým a sprašovým podkladom, na južných krovinatých stráňach, suchších lúkach a pastvinách od nížin do podhoria. Voči stanovišťu je dosť vyberavý, a preto nie je ľahké jeho presádzanie a umelé pestovanie. Ak sa to podarí, dosahuje v poľných kultúrach výšku až jeden meter a zberá sa mechanizáciou. Poskytuje však drogu horšej akosti. To dobre vedeli staré bylinkárky, a preto sa príliš neusilovali o jeho presádzanie do domácich záhradiek a radšej si poň chodili aj na vzdialené, prirodzené stanovištia. Porovnajte si niekedy čaj z kúpeného repíka, pestovaného väčšinou v poľnej kultúre, s lahodným nápojom z drobných rastliniek nazbieraných na krovinatej stráni počas víkendového výletu.

Repík síce pripomína malý divozel a je taktiež na dotyk plstnatý, ale na rozdiel od tejto byliny ho obyčajne vo vysokej tráve letných lúk ľahko prehliadnete. Z prízemnej listovej ružice totiž vyrastá priama stonka s drobnými lístkami, zakončená nenápadným kvetenstvom. Je tvorené klasovitým strapcom zlatožltých kvietkov. Pri zbere celej kvitnúcej vňate určite oceníte staršie nožnice, pretože inak si odriete prsty a zničíte drevnaté zemné oddelky. Zbierať možno v období od júna do augusta aj dvakrát. Vňať sa suší buď zavesená v kyticiach, alebo voľne rozprestretá v tieni pri teplote do 40 °C. Suchá droga by nemala obsahovať drevnaté stonky a zrelé plody a mala by sa vyznačovať sviežou zelenou farbou listov, prítomnosťou žltých kvietkov a príjemnou korenistou vôňou. V čajovom náleve má repík osviežujúcu horkastú chuť a zlatú, až červenkastú farbu.

Je vskutku univerzálny

Uvedená chuť i liečivé pôsobenie repíka sú založené na vysokom obsahu katechinových trieslovín so zvieravými a sťahujúcimi účinkami.
Okrem nich ďalej obsahuje horčíny, flavonové farbivá, silice, kyselinu kremičitú a fytoncídne látky, schopné potláčať niektoré kmene myko-baktérií. Z toho vyplýva priaznivé pôsobenie drogy na choroby pečene a žlčových ciest, látkovej výmeny a na poruchy trávenia. Hojivé, sťahujúce, protizápalové a dezinfekčné účinky sa dobre uplatňujú aj pri vonkajších výplachoch pri silnej nádche, pri zápaloch mandlí a dutiny ústnej i proti plesniam. Pri kožných zápaloch a ekzémoch sa takisto priaznivo prejavujú repíkové obklady a kúpele. Čajový nálev je nielen veľmi osviežujúci, najmä studený v letných horúčavách, ale dokáže podporne regulovať činnosť čriev a žlčníka. Preto sa droga dostala na popredné miesto v arzenále receptúr ľudového liečiteľstva a zostala súčasťou niektorých hromadne vyrábaných liečivých čajov (napríklad Stomaran na trávenie, The Salvat na žlčník) a ústnych prípravkov. Široko sa uplatňuje aj v zdravotnej biokozmetike a je súčasť hojivých a protizápalových mastí a pleťových vôd.

Uľaví vašej pleti

V lekárni alebo v predajni bylín dostať tradičnú repíkovú masť na podráždenú pleť, na jazvy, kŕčové žily a zápaly, prírodný polomastný detský krém s repíkom a chlorofylom na pleť malých ekzematikov, čistiacu bylinkovú vodu na problémovú pleť v dospievaní a ľahšie formy akné a regeneračnú bylinkovú masť na pleť s prejavmi lupienky. Tieto bioprípravky sú vyrobené len z čistých prírodných látok a podľa starých osvedčených receptúr. Sú preto vhodné aj pre jedincov s veľmi citlivou a problémovou pleťou. Pri repíku nie sú navyše zaznamenané ani drobné prejavy podráždenia kože alergikov, ktoré sa môžu zriedkavo vyskytovať pri niektorých bylinách. Pri domácej starostlivosti o kŕčové žily alebo detské ekzémy sú preto bioprípravky z repíka často vhodnejšie a účinnejšie než rozšírená kozmetika z nechtíka, v ktorého tieni doteraz repík neprávom stojí. Takisto v čaji možno repík užívať bez obáv aj dlhší čas.

Vzhľadom na pomerne všestranné pôsobenie obsiahnutých látok sa dá repík právom považovať za jednu z hlavných a takmer univerzálnych liečivých bylín. Naši dávni predkovia užívali repík od nepamäte. Určitým výrazom tejto starobylosti je aj staročeské označenie byliny ako starček. Naši pradedovia považovali repík za natoľko účinný a dôveryhodný, že s jeho pomocou neváhali zvyšovať trvanlivosť a zlepšovať kvalitu piva ako uctievaného tekutého chleba. Ich starostlivé ženy zasa verili, že repík uložený pod vankúšom navodí pokojný spánok.

Liečivý aj osviežujúci čaj

Na vnútorné ťažkosti, najmä na očistu pečene, na poruchy trávenia a látkovej výmeny vo vzťahu k činnosti žlčníka sa odporúča piť trikrát denne pol hodiny pred jedlom šálku repíkového čaju. Pripraví sa preliatím zavŕšenej čajovej lyžičky vňate repíka lekárskeho dvoma decilitrami vriacej vody a vylúhovaním v čase 15 minút. Účinky drogy môžeme doplniť a chuť čaju vylepšiť pridaním menšieho množstva vňate trezalky bodkovanej, kvetu nechtíka lekárskeho a listov šalvie lekárskej do zmesi s repíkom. Odvar z týchto bylín je vhodný nielen na kloktanie a na výplachy úst pri prechladnutí a nádche, aftách a podráždených ďasnách, ale aj na kúpele a na obklady pre citlivú ekzematickú pleť. Pri jeho príprave povaríme krátko v pol litri vody po jednej polievkovej lyžici vňate repíka, listov šalvie a kvetov nechtíka. Po štvrťhodine vylúhovaný odvar zlejeme cez sitko a používame vlažný.