Letné víno

Počas letných mesiacov sa zvyšuje túžba človeka po veľkom dúšku, ktorý by osviežil. Blahoslavená nech je voda, čo rozum nezakalí! Tieto slová vyvolávajú u mnohých, ktorí ešte pamätajú, pohodu čírych lesných studničiek či ničím nepoškvrnených vôd vidieckych studní, ale aj dobrej vody prúdiacej kedysi z vodovodov mnohých miest.

 

Bývalo zvykom utišovať letný smäd aj inými nápojmi najmä vínom alebo zmesou vína a vody. Skúste si dať poriadny dúšok niektorého z dnešných vín na uhasenie smädu a hneď sa vám zaleskne alkohol v očiach. Súčasní vinári ako keby zabudli vyrábať aj vína ako nápoj proti smädu.
Väčšina toho, čo je na trhu s vínom, sú vína s obsahom alkoholu medzi 11-14 objemovými percentami. A každý z výrobcov má hneď množstvo dôvodov na to, aby cukrením repným cukrom zvyšoval obsah alkoholu vo víne.
Totiž víno s obsahom alkoholu vyšším než 12,5 percenta sa ľahšie ošetruje, neoxiduje tak ľahko v neplných nádobách, nevytvára sa na jeho hladine  kvasinkami belavý povlak a ľahšie sa predáva. Zdá sa byť plnšie, a teda aj akostnejšie, než v skutočnosti je.

 

 

Rozum nezakalí
 

Ešte začiatkom 20. storočia sa väčšina vín vyrábala bez cukrenia, tak ako to kedysi prikazoval cisár Rudolf II. Pri tom neboli vtedy také dobré technologické možnosti na výrobu vín s nižším obsahom alkoholu, ako sú dnes. Zásadou bolo a zostáva, aby nádoba s vínom bola vždy až po zátku plná. Ale ako to riešiť v malej pivnici, keď je letný smäd taký veľký? Aj to kedysi vinári rozlúštili. Nazbierali kremenné kamienky, čisto ich umyli a po odpití menšieho množstva vína ich vhadzovali zátkovým otvorom do suda tak dlho, až hladina vína opäť dosahovala až k zátke.

 

Kedysi sa na vidieku vyrábal nízkoalkoholický „pétiot" bez cukrenia. Matoliny získané po vylisovaní muštu riedili vinári vodou a po miernom odležaní ich opäť lisovali. Tento nápoj obsahoval zvyšný cukor, kyseliny a aromatické látky. Skladoval sa v chladnej pivnici v plných nádobách a po načatí nádoby sa musel jej obsah rýchlo vypiť, čo pri letných prácach na poli niekedy trvalo veľmi krátko.

Aby hlava nebolela

Ani dnes by nebolo ťažké vyrobiť nízkoalkoholické prírodné víno bez cukrenia v nerezových nádobách s možnosťou prekrytia hladiny vína vankúšom dusíka či oxidu uhličitého pri postupnom odoberaní. Také víno je vhodné sterilne nafľaškovať a nechať vo fľaši vyzrieť, čím sa zaplní. Možnosťou pre výrobu vína s obsahom alkoholu 8 -10 objemových percent sú dnes lepšie než v minulosti. Vinárom sa do takej výroby nechce aj preto, že konzument takýto výrobok nepozná. Zatiaľ si u nás väčšina konzumentov pod pojmom víno predstavuje jednotný nápoj s vyšším obsahom alkoholu a so zvyškom cukru - jednoducho, ako sa ľudovo hovorí, nápoj „našľapaný" cukrom a alkoholom, konzervačným prostriedkom a sírou, aby po ňom aspoň bolela hlava a človek vedel, za čo zaplatil.

 

Aby nedošlo k omylom a nedorozumeniam, začali niektorí výrobcovia ľahkých prírodných vín v zahraničí raziť nový názov pre takéto ľahké vína - letné víno. Určite právom a opodstatnene! Sú to vína celkom suché (bez zvyškov cukru) s výraznejšou, ale príjemnou kyselinou, ktorá v tele osviežuje, s nízkym obsahom alkoholu a s jemnou vôňou. Môžu to byť vína biele i tvrdé vína ružové, ale len výnimočne vína červené, pretože je zatiaľ u nás málo odrôd, ktoré dávajú potrebnú harmóniu červeného vína pri nízkom obsahu alkoholu.

Ako zahnať smäd

U nás v minulosti bývalo obľúbené letné víno - ružiak - víno vyrobené zo zmesi bieleho i modrého hrozna. Jeho jemné triesloviny spolu s príjemnou kyselinou sú dobrým predpokladom na utíšenie smädu. Určite viete, že v mnohých „horúcich\" krajoch sa zaháňa smäd nesladeným čajom, ktorého trieslovina zmierňuje pocit smädu.
To je však poznatok overený aj pri výrobe zvláštnych vín v Gruzínsku. Tam sa kedysi všeobecne, dnes výnimočne, spracúvalo víno tamojších odrôd révy tzv. kachetínskym spôsobom. Hrozno bielych gruzínskych odrôd sa vyznačuje tým, že má pomerne vysoký obsah trieslovín a kyseliny vínnej, ktorá lepšie utišuje smäd než kyselina jablčná, ktorá prevažuje v našich odrodách révy. Rozdrvené bobule hrozna sa nelisovali, ale sa naliali aj so stopkami do veľkých hlinených nádob zapustených v zemi. Otvor nádob sa zatesnil kašou z ílu. Do zimy sa mušt prekvasil. Pevné časti klesli ku dnu nádoby a nad nimi bolo číre, trieslovité a kyslé víno. To sa dobre hodilo v zime k jahňaciemu mäsu, ktoré sa tam väčšinou konzumuje, a v lete slúžilo ako vynikajúce letné víno, ktorého sa mohlo vypiť aj viac v letnej horúčave, pretože bolo ľahké a nešírené. Zaručene po ňom hlava nebolela.

 

Na našom trhu hľadajte medzi vinami najmä vína kabinetné, ktoré by sa hodili aj ako letné vína. Je ich málo, ale ako cieľavedomí konzumenti vína by ste sa nemali vzdávať, ale tlačiť na výrobcov, aby sa prebudili z letargie a nehľadali stále dookola inováciu sortimentu len v zvyšujúcich sa dávkach zvyškového cukru vo víne, ktorými sa vám snažia vyhovieť, aby čo najviac predali. Na cukor vo víne by ste sa vôbec nemali dať nalákať, pretože dnešný nápojový priemysel zistil, že sa sladkým nápojom letný smäd nedá uhasiť, a preto sú všetky nápoje sladké, aromatizované, chemicky prifarbované a sýtené oxidom uhličitým. Smäd zostáva, ale obchody kvitnú.

 

Ak nekúpite letné víno, kúpte si suché biele víno s vyšším obsahom kyselín a zvyknite si ho piť ako vínny strik: 1 /3 pohára vína a 2/3 vody či minerálky. Spočiatku sa možno uškrniete, ale čoskoro si takúto zmes obľúbite a potom sa už bez nej nezaobíde žiadny obed. Tak teda, na smäd!