Láska zo skateparku
Obľubujú módu vyťahaných tričiek, širokých teplákov v neónových farbách, čiapku s nápadným šiltom a vlasy zastrihané do ofiny. Každý o nich tvrdí, že sú neslušní, pretože uznávajú rovnakú hudbu ako kontroverzný Rytmus, že svoj nezáujem o toleranciu dokazujú pravidelnými rýchlymi jazdami a v menších mestách sa po každej vandalskej nepríjemnosti stávajú prvými spomedzi podozrivých. Nie je ich až tak veľa, aby patrili k názorovým ikonám, ale pomerne dosť na extravagantné triky, odrazy a otočky.
Skejťáci. Stretávajú sa za sídliskami, vystrájajú v uliciach a trénujú v špeciálne upravených parkoch, kde sa voľný štýl stáva skutočnosťou. Ich životnými prekážkami sú najčastejšie funboxy, mini-rampy, pyramídy a kadejaké záležitosti, ktoré im sľubujú čo najlepší rozbeh.
Dano miloval skateboarding, presnejšie Freestyle BMX. Tento šport koncom 80.-tych rokov minulého storočia opustil slobodnú Ameriku a zavítal aj do nášho podnebného pásma. Ide o jazdu na bicykli so schopnosťou otáčania riadidiel o tristošesťdesiat stupňov. Originálnosť tohto štýlu spočíva v prezentovaní ľubovoľných trikov na zemi a vo vzduchu.
Štrnásťročný Dano mal v lete minulého roku zažiť svoju prvú skejťácku show. V jeho malom meste sa na túto skateboardingovú spúšť tešili všetci, čo patrili do vekovej kategórie škôlkar až dôchodca za každú srandu.
Deň pred turnajom si zafarbil ofinu na zeleno, ráno sa „hodil“ do nápadnej mikiny s nápisom BMX, zvládol menšiu rozcvičku v centre mesta a šiel tam, kde to malo žiť. Dano si uvedomoval, že zvíťaziť v ankete Najkrajší skejter do pätnásť je veľkým plusom v každej ďalšej show. Foťáky cvakali a „násťročné“ slečinky sa stavali na špičky práve vo chvíli, keď zoskok z menšieho debnenia zvýraznil dvojitým kotrmelcom. Dano dával jeden dobrý trik za druhým, decká výskali a on bol pánom celého skateparku.
O tom, že každá sláva rýchlo pominie, sa presvedčili už kadejakí frajeri. Niektorých zdolal alkohol, iných pýcha. Hoci Dano nepatrí ani k jednej z týchto podivných skupín, padal neľútostne. Jeho posledný trik mal predstavovať rozbeh zo stredu U-rampy, výstup a odraz z ľavého ramena, následnú otočku vo vzduchu, ukončenú stabilným dopadom v strede rampy. Uskutočnenie posledných dvoch krokov v priestoroch tohto komponentu Dano neodhadol. Odrazil sa, no ďalej pokračoval už len silný náraz hlavy o pravé rameno a pád na betónové podlažie. Majestátna prekážka zahučala, akoby sa mestom mala prehnať poriadna letná búrka.
„Som v poriadku, pomôžte mi vstať! Moje vystúpenie ešte neskončilo,“ všetkých navôkol presviedčal zranený skejter. Bolestivé výkriky na zemi, márne snahy postaviť sa na vlastné a hru dokončiť boli výstrahou, že preceňovanie svojich síl nie je tým správnym športovým gestom. Dano bol v šoku a ani jeho najlepší kamoši ho nedokázali utíšiť. „Nič nevidím, nedokážem hýbať hlavou, zmiznite všetci, nechcem vás vidieť!“ kričal. Nohami a rukami bojoval s každým, kto mu bránil v akomkoľvek pohybe. Z temena hlavy strhával posledné kúsky roztrieštenej prilby. V tvári bol bledý a niekoľkokrát zvracal.
„Dano je kráľom nášho parku. Freestylové kúsky v jeho podaní nemajú široko-ďaleko konkurenciu. Žije len pre svoj bicykel a dosku. U-rampa je doménou každého skejtera, ale vystupovať na ňu sa môže len s maximálnou pozornosťou a presnosťou. A to také jednoduché určite nie je. No Danova tvrdohlavosť sa zastaviť nedá,“ so slzami v očiach hodnotil nepremyslený trik skejter Tomáš.
Zranený športovec ani v týchto momentoch nestrácal nič zo svojho sebavedomia a odmietal pomoc privolanej záchrannej služby. Po chvíli omdlel a odraz v diaľke sa strácajúcich svetiel sanitky predčasne ukončil túto prázdninovú show.
„To sa nemalo stať, Dano si to nezaslúžil, bol najlepší, jeho triky len málokto dokázal napodobniť. Viacerí z nás sme sem prišli len kvôli nemu,“ s hlasným vzlykom odchádzali fanúšikovia zo skateparku.
Nášmu zranenému skejterovi bol diagnostikovaný silný otras mozgu bez straty vedomia a dvojitá zlomenina hornej končatiny. Hospitalizácia v nemocničných priestoroch trvala päť týždňov.
Hneď v druhý deň jeho pobytu v nemocnici som ho prišla navštíviť. Bol to môj sused a dobrý kamoš. Tragédiu zo skateparku som videla na vlastné oči. Ešte aj dnes ma zabolí pri srdci a slzy sa mi tisnú do očí, keď si na to spomeniem. Dano ležal na trochu hompáľajúcom sa lôžku a hľadel do plafóna. Vyzeral, akoby sa hneval na celý svet. „Chcel som všetkým dokázať, že sa to dá. Chlapci z nášho skateparku mali vždy pred rampou veľký rešpekt. Odmietali na nej trénovať, pretože raz bola príliš úzka a inokedy slabo upevnená. Keď som sa už po odpichu otáčal vo vzduchu, vedel som, že si idem po svoju prvú facku v živote. Bolela, ale bez ohľadu na to zaraďujem tento trik medzi svoje budúce výtržnosti,“ sľuboval Dano.
Na stolíku pri posteli mal strieborný prívesok s nápisom Bezo mňa skejting neexistuje. „Je mojou vášňou už od tretej triedy, rád sa v ňom zlepšujem a vymýšľam nové triky. Neuspokojím sa len tak s hocičím. Chcem patriť medzi najlepších,“ tvrdil Dano. V jeho veku sa mu len ťažko vysvetľuje, že upustiť zo zdravého sebavedomia nie je na škodu, a to hlavne vtedy, keď ide doslova o život. Láska k športu sa nezakazuje, no viac ako po železnej vôli a náskoku pred súperom túži po partnerovi, ktorý svojimi silami nikdy neklame.
Tatiana Kovalčinová
Pekné čítanie
