Láska vždy hory neprenáša
Peter emigroval z Československa v 1968. Mal vtedy 22 a jeho veľká láska Dáša 19. Chcel, aby odišla s ním. Nevedel si predstaviť, ako by mohol ďalej žiť bez nej. Dáša ho milovala rovnako, ale opustiť krajinu, blízkych a priateľov si nedokázala predstaviť. Prosila ho, aby zostal. On prosil ju, aby s ním odišla. Vedel, že keď sa hranice uzavrú, takej šance viac nebude. A on chcel žiť v slobode a v prosperite.
On odišiel so slzami v očiach, ona plakala. Posledné slová z jej úst zneli, že si nedokáže predstaviť žiť mimo krajiny, kde sa narodila, kde je jej domov a rodina. Ich cesty sa teda rozišli. Strom lásky rozťal blesk osudu.
On zakotvil vo Švajčiarsku. Vybudoval si tam firmu, zamiloval sa do českej emigrantky Lenky, narodili sa im dvaja krásni synovia. Peter žil svoj život naplno a slobodne, a sporadicky si spomenul aj na Dášu. Ako sa asi má, ako žije, ako sa jej darí!?? Spomienka na bolestivú rozlúčku ho vedela ešte aj po rokoch rozcítiť. Veľmi ju miloval. Bola to krásna láska mladých, citlivých ľudí, ktorí sa priam harmonicky dopĺňali. Bola to tá pravá láska, na ktorú sa nezabúda.
Dáša zostala v Československu. Rovnako si aj ona neraz spomenula na Petra ako sa asi má, čo robí a či je šťastný tam - za hranicami. Časom sa vydala, narodila sa jej dcérka. Ale manželstvo nemala šťastné. Muž si rád vypil a sem-tam lietali aj facky. Vtedy si spomenula, ako ju Peter nosil na rukách. Ale neľutovala rozhodnutie. Nebol čas sa v dennodennom kolotoči sužovať minulosťou.
Prišiel rok 1989. Padol Berlínsky múr a veľa emigrantov sa postupne vrátilo pozrieť sa do svojej rodnej krajiny, pozrieť svoju rodinu a priateľov. Aj Peter sa chystal do nového Československa, pre zaneprázdnenosť sa mu to však podarilo až začiatkom roka 1992. S Lenkou akurát prechádzali Hviezdoslavovým námestím v Bratislave, ukazoval jej, kde sedával s kamarátmi, spomínal na mladosť a...zrazu sa zastavil a zapozeral na ženu, ktorá prichádzala s nejakým mužom oproti nim. Bola to Dáša. Jeho Dáša. Staršia o 23 rokov, ale spoznal ju hneď. Aj ona jeho. Zvítali sa, predstavili navzájom svojich partnerov a prehodili pár viet, aby sa o sebe čo-to dozvedeli.
Keď sa rozlúčili, Peter zosmutnel. Všimla si to aj manželka Lenka, ale taktne mlčala. Bol zamyslený a chvíľa niekdajšej rozlúčky s Dášou a jej posledné slová sa mu jasne vyjavili: „Nemôžem žiť mimo krajiny, kde som sa narodila, kde je môj domov a rodina...“ vracali sa mu jej slová dookola a dookola....
A práve pred chvíľou sa od nej dozvedel, že s prvým manželom sa pred 8 rokmi rozviedla a teraz je vydatá za Švéda, s ktorým žijú v mestečku až za Severným polárnym kruhom....
Agáta Galisová
Pekné čítanie
