Láska ťa neopustí (4.časť)

Krátko po zoznámení jej Pierre ukázal naozaj rozprávkový kút. Večer čo večer sedeli pri svite mesiaca na drobných okrúhlych kameňoch, ktoré obmývali tyrkysovo modré morské vlny. V tú nezabudnuteľnú noc sa im s vlasmi pohrával povestný Mistrál, držali sa za ruky a pozerali na nebo. Čakali, kedy uvidia padať prvú hviezdu, ktorá každému z nich splní tajné želanie.

„Tam je!“ zakričali obaja takmer súčasne.

Potichu, s detskou nevinnosťou, vyslovili svoje tajné želania. Pozreli sa na seba pohľadmi plnými lásky a nechali sa unášať kúzlom, ktoré dokáže priniesť iba prítomnosť. Keby vedeli čarovať, želali by si len jedno – aby zastal čas. Hoci sa zázraky dejú len zriedka, dúfali, že prítomnosť zostane večnou. Nevinnou, krehkou a dokonalou, takou, akú zažívali práve teraz. V diaľke zaznel zvon a zmaril úprimnú túžbu dvoch mladých ľudí. Obaja si uvedomili, že čas nemožno zastaviť. Čas, ten mocný a spravodlivý vládca, nadelí každému človeku rovnako. Ani oni dvaja neboli výnimkou, preto o pár minút prechádzali ruka v ruke úzkymi uličkami francúzskeho mestečka. Kráčali okolo zurčiacich fontán, ktoré celé dni i noci rozprávali veselé i smutné príbehy ľudských osudov. V povetrí bolo cítiť božskú vôňu levandule a jazmínu.

„Povedz mi to ešte raz, pretože ti nerozumiem,“ zasmiala sa Sára.

Pierre sklonil hlavu, v mysli hľadal správny anglický výraz.

„Zajtra idem s otcom na more, uvidíme sa až neskoro večer,“ zopakoval.

V týchto chvíľach jej pripadal tak príťažlivo hlúpučký. Dobrosrdečne sa smiala na jeho detinskej výslovnosti jednoduchých anglických slovíčok. Vo svojom skutočnom svete a živote, ktorý viedla mimo tohto miesta, považovala ovládanie angličtiny za prejav inteligencie. V škole v nej vynikala a netajila sa ani svojimi vysokými ambíciami. Túžila po solventnom partnerovi, skvelej kariére a bezstarostnom živote. Ako rástla, sny o peniazoch a úspechu postupne nahrádzali skutočné hodnoty, ku ktorým ju viedli rodičia. Len Pierre, jednoduchý francúzsky chlapec, mal neobyčajný dar. Schopnosť oživiť dobro, ktoré bolo skryté v najhlbších zákutiach jej ženského srdca. Pierre bol pre mladú dievčinu hmotným pripomenutím toho, čo v živote je naozaj dôležité. Napriek tomu si ho s chuťou doberala a smiala sa z jeho chlapčenského výzoru pri hľadaní správnych anglických slovných spojení.

„Dobre, budem ťa čakať večer na pláži,“ odpovedala a zadívala sa do jeho očí. Pomaly ju chytil za ruku. Pocítila jeho drsnú kožu a mocný dych. S údivom pozrela na dlane posiate mozoľmi od namáhavej práce, ktorú vykonával na otcovej lodi. Tie obyčajné pľuzgiere, ktoré boli dôkazom pracovitosti, jej pripomenuli krutú pravdu. Pierre nie je pre ňu. Áno, páčil sa jej, mala ho rada, lenže chcela viac. Bola mladá, krásna, s dobrým rodinným zázemím a vysokými ambíciami. On bol len obyčajný rybár, dovolenkový rozmar, ktorý koniec koncov nevie ani poriadne po anglicky.

„Si krásna, Sára, ja sa zaľúbiť do teba a urobiť všetko pre šťastie, Sára,“ spolu s nevinným, trochu skomoleným vyznaním ju pobozkal.

MIMI