Láska ťa neopustí (3.časť)

Na nebi svietilo slnko, ktoré robilo malé provensálske mestečko takmer dokonalým. V diaľke, na tyrkysovej hladine mora, sa črtali obrysy malej rybárskej lode. Kamenné domy, tiahnuce sa pozdĺž pobrežia, pokryté bridlicovými strechami, ukrývali tajomstvá svojich obyvateľov. Okná domčekov zdobili tie najrozkvitnutejšie a najčervenšie muškáty, aké kedy Sára vo svojom živote videla. Na kovanej lavičke, pod košatým stromom, sedel Pierre a pozoroval, ako motýľ lieta z jedného kvetu na druhý. Akoby si nevedel vybrať, ktorá z kvetín sa vyrovná jeho kráse a stane sa na krátku chvíľku dôstojným domovom. Sára sa usmievala, keď videla detský zasnívaný pohľad urasteného mladíka. Namiesto pozdravu ho pobozkala na líce.

„Tak veľmi som sa na teba tešila,“ vykríkla a vrhla sa mu do náručia.

Ruka v ruke urobili niekoľko krokov, tíško si sadli na staré schody, ktoré viedli do drevenej stodoly a pozorovali západ slnka z kvetinovej záhrady. Pierre bol odrazom jej dobrého ja. Dokázal v nej prebudiť všetky pozitívne vlastnosti, o ktorých si iní mysleli, že už dávno neexistujú. Pierre sa jej veľmi páčil. Ľúbila ho. Pri ňom bola skutočnou Sárou. Dievčaťom, ktoré milovalo, smialo sa, pomáhalo i plakalo bez akýchkoľvek pravidiel. Robila iba to, čo naozaj cítila vo svojom vnútri. Pri Pierrovi sa riadila srdcom. Tento modrooký chlapec Sáre dennodenne pripomínal, že krása života spočíva v obyčajných veciach. Ukázal jej, kde rastú najkrajšie a najvoňavejšie kvety. Bosí sa naháňali po zelených lúkach, pozorovali vtáky a motýle, kúpali sa v priezračnom mori, člnkovali sa na malej loďke, pri svite mesiaca alebo jazdili na koňoch. Každý piatok mu pomáhala so zberom levandule, ktorú potom viazali do malých kytičiek. Zväzky voňavej byliny uložili do prútených košíkov a predávali na miestnom trhu. Domáci Pierra poznali a vedeli, že levanduľa zo sadu jeho rodičov patrí k najlepším v meste. Boli to nenahraditeľné a jedinečné chvíle, ktoré sa navždy hlboko vryli do mladých sŕdc.

MIMI