Lasica a Satinský – dialógy a zopár poviedok. To je Koncert pre bubon a sekeru

„Napísali sme scénku. Priznávame, nie je realistická. Odohráva sa totiž v preplnenej špajze. Ale čert vezmi realizmus, ak chceš napísať niečo smiešne.“

Dialógy, scénky a poviedky dvojice Milan Lasica a Július Satinský, ktorými obaja autori nadväzovali na svoju tvorbu z obdobia spoločenského odmäku patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre vzniklo.
Napriek všadeprítomnej normalizačnej šedi a pravidelnej sérii najrozličnejších zákazov si značka L+S zachovala iskrivú nadčasovosť a dodnes pôsobí ako zázračný vodopád dokonale poskladaných slov končiacich v nečakaných pointách.

Kniha Koncert pre bubon a sekeru obsahuje dialógy a scénky zo slávnych televíznych cyklov Bumerang a Ktosi je za dverami. Ale tiež niekoľkých ojedinelých rozhlasových vystúpení a zároveň predstavuje poviedky, ktoré začiatkom 70. rokov publikovali v českom časopise Ahoj na sobotu.

Mimochodom, slávny dialóg s rovnomenným názvom Koncert pre bubon a sekeru bol inšpirovaný Lasicovými zážitkami z detstva. „Prežil som také udalosti, ako je zabíjačka na dedine a tak. To bolo inšpirované celkom určite tým,“ povedal pred pár rokmi.
V knihe nájdete dialógy:

• Španielska čižma

• Dialóg pre pamätníkov

• Koncert pre bubon a sekeru

• Jánošík

• Ponosuvání sedlácké

• Kurz záhoráčtiny

• Rozhlasový chlebík

• O športe

• Mozgové závity

• Dievčatá ako také

• Odtučňovacie recepty

....a mnohé ďalšie.

Koncert pre bubon a sekeru voľne nadväzuje na predchádzajúcu súbornú knihu Ako vzniká sliepka, v ktorej sú obsiahnuté všetky autorizované verzie divadelných hier Milana Lasicu a Júliusa Satinského v chronologickom poradí, z toho Poprava sa nekoná a Ako vzniká sliepka vyšli knižne po prvý raz.

„L: Iste. Zemetrasenie je veľký zážitok. Predovšetkým pre tých, čo ho prežijú.
S: Prečo sa na všetko dívate tak pesimisticky? Už ste videli niekoho, kto zemetrasenie neprežil?
L: Nuž, nevidel.
S: Tak vidíte. Nie je to také strašné. Každé, aj to najväčšie zemetrasenie sa dá pokojne prežiť. Len sa človek musí natriasať rovnomerne, tak, ako sa natriasa zem. Musíte jednoducho zachytiť daný kmitočet. Vy sa natriasate, zem sa natriasa, takže stabilita je vlastne zachovaná. Nič sa nemôže stať, treba sa natriasať.
L: Máte pravdu. SĽUK takto prežil významné zemetrasenie v Južnej Amerike. Prišlo to zrazu, počas programu, tanečníci sa natriasali na pódiu, predstavenie i zemetrasenie sa skončili súčasne, členovia súboru nezbadali nič, ale keď sa išli klaňať — obecenstvo nikde.
S: Odišli pred koncom, chrapúni?
L: Čoby. Prepadli sa. Dodnes ich hľadajú.
S: To je nepríjemné. Aspoň im mali vrátiť vstupné. Ako k tomu človek príde, aby sa prepadol pri sledovaní umeleckej produkcie? A k tomu ešte v kolektíve. A naozaj ich nenašli?
L: Nezostalo po nich ani stopy. Len veľká diera na mieste, kde bolo hľadisko.
S: Možnože im je tam dobre a nechcú vyjsť.
L: Vylúčená vec. To by sa boli ozvali, keď usporiadatelia kričali „poďte hore, program sa už skončil“. Nie. Prepadli sa do nenávratna.
S: No, z nenávratna sa tak skoro nenavrátia. Ale možnože sa prepadli na druhú stranu, k protinožcom do Japonska.
L: To je možné. Muselo to byť obrovské prekvapenie, keď sa na hlavnej ulici v Tokiu vynorilo spod zeme celkom neznáme obecenstvo a začalo tlieskať. Japonci boli isto celí bez seba.
S: Prečo? Určite začali tlieskať aj oni.
L: Ale dlho tlieskať nebudú. Pretože v Japonsku sa strhne zemetrasenie a milé obecenstvo sa opäť prepadne ta, odkiaľ prišlo — do Južnej Ameriky.
S: A to je práve ten kolobeh obecenstva v prírode.“