Kým dohorí

„Sviniar...“ pomyslela si energická Hela, slušná a stále pracujúca seniorka. Vzápätí drgla do okuliarov, aby sa jej napravili a autom sa približujúc k železničnému priecestiu pribrzdila. Nový deň sa rodil, slnko stúpalo. Pre všetkých.

„Známa firma už úraduje? Takto zavčasu? Už o ôsmej? To musí byť niečo vážne! Alebo žeby sa páni zberali na úrad potvrdiť vytrvalú oddanosť rádu nezamestnaných?“ ironicky uvažovala a nenápadne si všímala vedľa nej po chodníku kráčajúceho mladíka.

„Bodaj ťa!“ ešte viac zdúpnela, keď mladý muž nedofajčenú cigaretu zahodil vedľa cesty na zem a nasadol do kamarátovho auta, ktoré stálo rovno pred ňou a ako prvé čakalo na otvorenie závor. Vinník sa cigaretu neunúval zahasiť. „Načo by!? Veď nech si horí! Nech si dymí!“ zúrila Hela a najradšej by dymiacu pliagu zadusila očami.
Uličníci ju trápili. Už dlho jej ležali v žalúdku. Už dlho rozmýšľala, ako im prejsť cez rozum. Hela bola totiž v okolí známa láskou k čistej krajine. Organizovala rôzne brigády na vyčistenie prostredia, s podobnými nadšencami tiež opravovali pokazené lavičky, osádzali vtáčie búdky, alebo sa len tak stretali v altánku pri bytovkách, aby hovorili o zdravom životnom štýle. Výrastkovia boli z iného cesta. Na všetky tie aktivity medvedíkov čistotných, ako volali milovníkov čistého okolia, sa pozerali akoby z druhého brehu. Najviac prispievali k tomu, že na sídlisku nebol poriadok a pokoj. Ostávali po nich cigaretové ohorky, pľuvance, prázdne fľaše a občasne, najmä po piatkovej diskotéke, aj nejaký ten oku nelahodiaci zvratok.

„Dlhý bič a malý dvor na vás!“ hovorila si pomedzi zuby Hela a opäť myslela na vojnu s mladou čvargou. Nech sa akokoľvek snažila o pacifizmus, v tomto prípade sa to nedalo. Veď vždy keď sa im postavila, ukázali jej, že to prepískla. Keď ich nahlásila na polícii, tri noci po sebe jej chodili vyzváňať na vchodový zvonec. O polnoci, o tretej nadránom a podobne. Tu a tam si pri vážnejších konfliktoch našla aj zapáchajúce hnedé prekvapenie v škatuli od topánok pred dverami. Niekedy aj s topánkami. Jej topánkami.

„Čo si sa mu s tou cigaretou nevtrepal do auta?“ položila v duchu výčitku mladíkovi, ktorý už spokojne sedel na strane spolujazdca. Cigareta na zemi celý čas dymila, nový deň sa rodil, slnko stúpalo pre všetkých. 

„Určite to boli oni!“ Hela nasmerovala myšlienky na včerajšiu rozbitú autobusovú zastávku. Mali ju na sídlisku krásnu novučkú. No nevydržala ani tri mesiace. Ktosi ju práve včera večer už po zotmení rozbil. Celá jedna tabuľa je v ťahu.

Iba tak zarinčalo!“ vybavila si zvuk rozbitého skla. Čítala si vtedy pred spaním knihu o vnútornej harmónii, keď tu zrazu ticho a pokoj preťal nečakaný zvuk. Samozrejme, pri zastávke v sekunde nikoho nebolo. Polícia na nič neprišla. Hela však mala predstavu o vinníkoch jasnú. A títo dvaja v aute pred ňou, ktorí nedočkavo čakali na otvorenie závor, boli najzákernejšími vodcami celej svorky.

„Dlhý bič a malý dvor na vás!“ zopakovala znova a oči nespúšťala z dymiaceho čuda na zemi. Aj by zo svojho auta vyšla a zahasila cigaretový zvyšok, ale ocitla by sa tak rovno pred autom mladíkov a tí by sa zrejme na nej dobre pobavili, možno by na ňu začali aj trúbiť.

„Ale veď raz sa to musí skončiť. Každému sa tam kdesi hore zapisuje na účet. A sekera bude veľká!“ zafilozofovala a rýchlym pohľadom na hodiny si uvedomila, že závory sú už akosi dlho zatvorené. Cigareta však naďalej veselo dymila a robila presne to, pri čom Hele vždy stúpal tlak – znečisťovala životné prostredie.

„Blázni! Sprostí blázni!“ tentoraz sa z úst seniorky ozvali slová nahlas. Nečudo, veď odkiaľsi sa objavil aj tretí kumpán z partie a ten im závoru nadvihol. Auto prešlo na koľaje a čakalo, kým ten tretí prebehne na druhú stranu, aby im otvoril aj ďalšiu závoru. Teda ďalší frajerský a protizákonný kúsok uličníkov. Hela sa dívala s otvorenými ústami. Cigareta veselo dymila. Nový deň sa rodil. Slnko stúpalo pre všetkých.

„Blázni! Sprostí blázni!“ opäť vyslovila Hela a krútila hlavou. Napravila si okuliare a zaradila jednotku. Predpokladala, že závory sa už určite otvoria. Vlak už totiž dávno prešiel. No vzápätí pochopila, prečo sa tak dlho nezdvihli. Trúbenie rútiaceho sa rýchlika privialo tragédiu.

Cigaretový ohorok bez ohľadu na všetko, čo nasledovalo, ešte dlhú chvíľu spokojne horel. I keď inde už bolo vyhasnuté.

Autor článku: Marcel Páleš